Solotvyno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Solotvyno
sídlisko mestského typu
Erb
Oficiálny názov: Солотвино (Solotvyno)
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Zakarpatská oblasť
Okres Ťačivskyj rajon
Súradnice 47°56′53″S 23°52′47″V / 47,94806°S 23,87972°V / 47.94806; 23.87972
Rozloha 11,1 km² (1 110 ha)
Obyvateľstvo 8 956
Hustota 806,85 obyv./km²
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 90575
Tel. predvoľba +380-3134
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Solotvyno, v minulosti Slatinské Doly (ukr. Солотвино (Solotvyno), rus. Солотвина (Solotvina), rum. Ocna Slatina, maď. Aknaszlatina) je sídlisko mestského typu v Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine v Ťačivskom rajóne. Žije tu 8 956 obyvateľov, prevažne Rumuni, Maďaři a Ukrajinci.

Obcou prechádza cesta spájajúca Mukačevo, Rachov a Ivano-Frankivsk; rovnakým smerom vedie i železnica, avšak Solotvyno je konečnou stanicou osobných vlakov z Baťova, pretože nasledujúci úsek prechádza rumunským územím. V januári 2007 bol za účasti prezidentov Viktora Juščenka a Traiana Băsescu po mnohých rokoch otvorený hraničný most cez Tisu, ktorý zjednodušil prístup do miestneho odľahlého regiónu.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na brehu rieky Tisa na rumunskej štátnej hranici. Na opačnej strane rieky leží mesto Marmarošská Sihoť.

Od viedenskej arbitráže v novembri 1938 až do marca 1939 bolo v Slatiských Doloch funkčné letisko odkiaľ štartovali lietadlá na trase Slatinské Doly, Spišská Nová Ves, Bratislava, Praha.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvýkrát sa Solotvyno spomína okolo roku 1360 (pôvodnú obec vypálili Mongoli v roku 1241). V roku 1910 malo mesto 2 330 obyvateľov, z ktorých väčšinu tvorili Maďari. Súčasná populácia je 8 391 (odhad z roku 2022). Za Rakúsko-uhorskej monarchie bola obec súčasťou Marmarošskej župy. V roku 1920 sa mesto stalo súčasťou novovzniknutého Československa, v roku 1939 ho získalo Maďarsko. Mnohí z veľkej židovskej populácie zomreli počas holokaustu. Po druhej svetovej vojne sa Solotvyno stalo súčasťou Ukrajinskej SSR v Sovietskom zväze.

Mesto je konečnou zastávkou ukrajinského úseku železnice, ktorá vedie z Ľvova do Podkarpatske Rusi. V obci sa nachádza múzeum soľných baníkov.

Soľné bane a slané jazerá[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je známa predovšetkým svojimi rozľahlými soľnými baňami a jazerami. Voda odčerpávaná z hlbokých soľných baní sa zhromažďuje v povrchových jazerách s nasýtenou slanou vodou, okolo ktorých je vybudovaná rekreačná zóna s lunaparkom, reštauráciami a diskotékou. Miestne sanatórium funguje od roku 1968.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Solotvyno na anglickej Wikipédii a Solotvina na českej Wikipédii.