Békešská Čaba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°41′0″S 21°5′0″V / 46,68333°S 21,08333°V / 46.68333; 21.08333
Békešská Čaba
mesto
Megyeszékhely - Békés megye - Békéscsaba.jpg
HUN Békéscsaba COA.jpg
Erb
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Békešská župa
Obvod (Kistérség) Békešskočabiansky
Súradnice 46°41′0″S 21°5′0″V / 46,68333°S 21,08333°V / 46.68333; 21.08333
Rozloha 193,94 km² (19 394 ha)
Obyvateľstvo 64 074 (1. január 2011)
Hustota 330,38 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 5600 - 5603
KSH 15200
Hungary physical map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Békéscsaba
Štatistika: www.ksh.hu

Békešská Čaba[1] (maď. Békéscsaba) je župné mesto v juhovýchodnom Maďarsku. Nachádza sa vo Východopanónskej panve (Veľkej dunajskej kotline), 8 km juhozápadne od rieky Kettős-Körös a 20 km severne od hraníc s Rumunskom. Mesto je dôležitým strediskom slovenskej menšiny v Maďarsku, v roku 2001 sa hlásilo k slovenskej národnosti 6 % jeho obyvateľstva. Je družobným mestom Trenčína.

Je sídlom župy, mestom so župným právom. Počet obyvateľov v posledných rokoch mierne klesá, v roku 2009 malo mesto 64 784 obyvateľov, ktorí žili na území 193,94 km². Veľkosťou sa radí do skupiny stredne veľkých maďarských miest spolu s mestami Níreďháza, Kecskemét, Stoličný Belehrad, Szombathely, Szolnok, Tatabánya, Jáger alebo Salgótarján.

Je železničným dopravným uzlom. Leží na medzinárodnej trati z Budapešti do Bukurešti. Leží v jednej z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Maďarska. Nachádza sa tu Munkácsyho múzeum.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo Čaba poznali už Huni. Jeden z Atilových synov sa volal Čaba. Mnohí Maďari neskôr sa priezviskom volali Čaba. Zachovala sa zmienka o rodine Čaba, ktorá prišla do Uhorska s kráľom Arpádom. Vymrela, pravdepodobne, začiatkom 14. storočia. Historik Ľudovít Haan , ktorý žil v Čabe v 19. storočí uvádza, že osadu pomenovali podľa niektorého príslušníka rodiny Čaba. V roku 1280 žila vdova po grófovi Čabovi so synmi Mikulášom a Mikom. Posledným členom tejto rodiny bol Teritus, ktorý bol v roku 1290 patrónom kláštora sv. Mikuláša v Báčke. Pomenovanie Čaba, presnejšie Czaba mezeje (pole pána Čabu) vzniklo niekedy v 13. storočí. Niektorí maďarskí historici uvádzajú, že názov mesta je tureckého pôvodu a je odvodený z priezviska.

Ako osada sa spomína prvý raz v listinách z roku 1235. Vtedy istý Guda obžaloval z krádeže Zodu a Benu, čabianskych obyvateľov. Ako osada sa spomína Čaba v listine z roku 1450. Kráľovský úradník István Foldváry v popise Békešskej stolice uvádza, že zemskí páni sú v tomto kraji veľmi chudobní, lebo kým všetci ostatní zemepáni zaplatili stoličnú daň Čaba nezaplatila nič. Spomína sa aj v iných dobových listinách.[2] [3][4]

Osídlenie Čaby[upraviť | upraviť zdroj]

Na jar roku 1718 prišla do Čaby prvá veľká skupina Slovákov. Boli medzi nimi rodiny zo Seliec, Rimavskej Bane, Rimavského Brezova, Čerenčian, Vyšnej Pokoradze a z Lehoty nad Rimavicou. Prišli Slováci z Hontu, Novohradu, Gemera a Zvolena, ktorých viedol kolonizátor Turóczi. Vtedy už v Čabe žilo dovedna 22 rodín, 111 ľudí. Bývali v zemľankách. Pravdepodobne medzi nimi boli aj Slováci, ktorí prišli pred časom na sezónne práce a nevrátili sa do svojich dedín. Okolo Čaby na pustatinách bývali niektorí Slováci na salašoch, v kolibách. Možno to boli oni, ktorí podávali správy na Slovensko o krajoch, ktoré sú neobývané. Koncom roku 1718 žilo v Čabe 46 rodín, spolu 230 obyvateľov. Roku 1720 bola Čaba zaevidovaná ako osada. Do Čaby prichádzali Slováci nielen horských obcí Horného Uhorska, ale aj tí, ktorí sa túlali po Uhorsku a hľadali nový životný priestor. Slováci začali osídľovať Gerendášsku pustatinu a do užívania aj ďalšie časti pustatiny Kerekegyháza, Mezőmegyer, Gerla a Őlyved. Noví Čabania si museli zaopatriť drevo na stavbu domov. Keďže ho široko-ďaleko nebolo dovážali ho z lesov vzdialených 10 - 15 km. Dosky nakupovali v 60 km vzdialenom Arade alebo až v Pešti. Železiarsky tovar nakupovali v 100 km vzdialenom Segedíne a v iných mestách. Podľa súpisu z roku 1717 boli v Békešskej stolici len traja remeselníci. Niektoré rodiny nové životné podmienky odrádzali od pobytu v Čabe a rozhodli sa odsťahovať. Prvý raz sa tak stalo roku 1724, potom v roku 1732. Niektorí odišli iní zostali, keď im panstvo sľúbilo úľavy. [3] [5] [4]

  • 14. apríla 1738 - v Čabe vypukol požiar. Zhorelo 22 domov.
  • 1748 - viacerí Čabania sa odsťahovali do Aradskej stolice.
  • 1745 V Čabe žilo 2740 ľudí, v roku 1771 tu bývalo 980 rodín, okolo 5000 ľudí. Do Békešskej stolice sa v tom čase sťahovali ľudia z uhorských stolíc. V roku 1746 vnikla ďalšia slovenská osada Slovenský Komlóš.
  • 1755 - zhorela veľká časť Čaby.
  • 1815 - v Čabe vznikol prvý remeselnícky cech - čižmársky.
  • 1831 - v Čabe na choleru zomrelo 2019 ľudí.
  • 1840 - Čaba sa stala mestom.
  • 1841 - Čaba dostala právo usporadúvať jarmoky
  • 1844 - v čabianskej oblasti pribudla ďalšia slovenská osada Alberti
  • 1845 - Čabania sa vykúpili z poddanstva
  • 1857 - v Čabe otvorili gymnázium
  • 1858 - cez Čabu začala premávať železnica zo Szolnoku do Aradu
  • 1888 - veľká povodeň ohrozovala mesto
  • 1891 - robotnícka vzbura v Čabe
  • 1896 - v Čabe otvorili dvojročnú poľnohospodársku školu
  • 1900 - v Čabe žilo 37547 obyvateľov. Prevažná väčšina boli Slováci
  • 1903 - založenie Ľudového spolku
  • 1908 - v Békeščabe sa zišiel kongres opozičných strán zorganizovaný Sedliackou stranou v Uhorsku. Zúčastnilo sa na ňom 697 delegátov zo 403 obcí a miest. Príslušníci národností po prvý raz v histórii Uhorska smeli prehovoriť rodnou rečou.

Čaba v roku 1789 mala 10962 obyvateľov, v roku 1816 bolo ich 17128, roku 1836 - 21757. Stala sa najväčšou dedinou v Uhorsku. Potom, ako sa v roku 1840 stala mestom v roku 1857 žilo v Čabe 26705 ľudí.[3]

Náboženstvo 1850-1851 1880 1890 1900 1910 1920 1930
Ev.a.v. 18356 23315 24044 25647 28473 29725 31713
Rím.kat. 3800 6461 7168 8105 9541 11230 13095
Kalvíni 316 811 796 1260 1840 2618 3550
Národnosť
Slováci 20671 25339 25917 27488 28682 24710 19846
Maďari 1200 6579 7224 9504 13271 21407 31312
Nemci 50 429 379 279 280 262 220

[4]

Po druhej svetovej vojne ekonomika mesta sústredila na spracovanie poľnohospodárskej produkcie, vybudovali sa tu konzervárne, mlyn. Veľmi známe sa stalo mesto výrobou klobás – tzv. Čabianska klobása.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský dedinský dom je múzeum slovenskej kultúry na Dolnej zemi. Ide o unikátnu farmársku usadlosť z roku 1858. Nachádza sa tu typický rustikálny nábytok, poľnohospodárske nástroje a ďalšie artefakty, ktoré sprevádzali históriu slovenskej komunity v tejto oblasti.
  • Veľký evanjelický kostol (1843) bol postavený v klasicistickom slohu a patrí medzi dominanty mesta. Tento kostol je považovaný za najväčší klasicistický luteránsky chrám v strednej Európe.
  • Malý evanjelický kostol (1743) je postavený v barokovom slohu a patrí medzi najstaršie sakrálne pamiatky v meste. Mesto bolo osídlené hlavne Slovákmi, ale aj Nemcami, ktorí vyznávali evanjelické náboženstvo a. v., preto sa stalo aj baštou luteránstva v tejto časti Maďarska. Aj dodnes sú miestni Slováci príslušníkmi evanjelickej cirkvi a. v., ktorá im pomohla udržať národnú identitu. Oba evanjelické kostoly stoja oproti sebe na Námestí Lajosa Kossutha (Kossuth tér).
  • Kostol svätého Antona Paduánskeho je rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v neogotickom slohu v roku 1910.
  • Pravoslávny chrám je barokový chrám miestnych pravoslávnych veriacich na Ulici Bélu Bartóka. V meste žilo v minulosti aj veľa pravoslávnych Rumunov a Srbov.
  • Reformovaný kostol maďarských kalvínov bol postavený v neorománskom slohu v roku 1910.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Exonymá obcí [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.
  2. HAAN, Ľudovít. Pametihodnosti békeš-čabánske. Pešť : [s.n.], 1866.
  3. a b c BORGUĽA, Michal; ŠVIHRAN, Ladislav. Tu sa usadíme. Slováci v čabianskej oblasti. 1.. vyd. Bratislava : Tatran, 1979. 171 s. 61-029-79.
  4. a b c SVETOŇ, Ján. Slováci v európskom zahraničí. 1. vyd. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1943. S. 123.
  5. SIRÁCKY, Ján. Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí II. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1971. S. 297.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]