Močarany
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Močarany | |
| mestská časť Michaloviec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Michalovce |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 111 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′52″S 21°52′48″V / 48,731°S 21,88°V |
| Rozloha | 9,418 km² (942 ha) [1] |
| Prvá pís. zmienka | 1322 |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mestskej časti
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Močarany sú mestská časť mesta Michalovce[2], do roku 1960 samostatná obec.[3] Nachádzajú sa na juhovýchode Slovenska. V tejto mestskej časti žije približne 600 obyvateľov.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Močarany sú v súčasnosti mestskou časťou Michaloviec, ležia v ich juhozápadnej časti. Cez mestskú časť Močarany vedie priama cesta E58, ktorá sa neskôr napája na diaľnicu D1. Pôvodný močariansky chotár susedil s Pozdišovcami, Topoľanami, Michalovcami, Betlenovcami a Krásnovcami.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o Močaranoch je približne z roku 1322. V najstarších časoch patrila obec do Zemplínskeho komitátu a neskôr v 14. storočí do Zemplínskej stolice. Približne v roku 1322 kráľ Karol Róbert z Anjou napísal listinu v ktorej nachádzame prvú písomnú správu o Močaranoch.[4] Písomnosťou panovník potvrdil donáciu majetkov Drahňova a Pozdišoviec (z roku 1315) šľachticovi Michalovi z rodu Ákoš, ktoré susedili aj s Močaranmi.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé sčítanie obyvateľov sa v Močaranoch konalo v roku 1598 a vtedy tam žilo asi 70 obyvateľov. Ďalšie sa konalo o dva roky neskôr a žilo tam 84 obyvateľov. Ďalší známy dátum sčítania je z roku 1715 kde počet obyvateľov klesol na približne 25. V roku 1785 počet obyvateľov stúpol nad 300. Odvtedy počet obyvateľov až do začiatku 20. storočia viac-menej stagnoval. Pri zániku obce počet obyvateľov bol približne 800.
Vývoj počtu obyvateľov v Močaranoch[5][upraviť | upraviť zdroj]
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1800 | 309 |
| 1828 | 374 |
| 1841 | 274 |
| 1851 | 400 |
| 1869 | 657 |
| 1881 | 495 |
| 1900 | 625 |
| 1910 | 712 |
| 1919 | 674 |
| 1921 | 600 |
| 1930 | 749 |
Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Obyvateľstvo Močarian bolo v stredoveku katolícke. V obci mali drevený kostol, ktorého duchovnou patrónkou bola svätá Žofia. V Močaranoch sa v súčasnosti nachádza Kostol svätého Gorazda na ulici Andreja Šándora.
Vývin náboženských pomerov v Močaranoch[5][upraviť | upraviť zdroj]
| Rok | Rímsko-katolíci | Grécko-katolíci | Evanjelici a. v. | Reformovaní | Židia | SPOLU |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1869 | 219 | 223 | 102 | 14 | 99 | 657 |
| 1881 | 182 | 164 | 66 | 3 | 80 | 495 |
| 1900 | 205 | 263 | 96 | 1 | 57 | 622 |
| 1910 | 250 | 308 | 75 | 18 | 61 | 712 |
Voľby[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1923 sa konali prvé voľby do župného zastupiteľstva.
| Politická strana | Počet hlasov |
|---|---|
| Republikánska (agrárna) strana | 216 |
| Komunistická strana Československá | 12 |
| Československá strana socialistická | 6 |
| Sociálnodemokratická strana | 22 |
| Kresťansko-socialistická strana | 2 |
| Slovenská ľudová strana | 1 |
| Židovská strana | 21 |
| Počet oprávnených voličov | 305 |
| Počet odovzdaných hlasov | 286 |
| Počet platných hlasov | 280 |
Kniha[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2018 bola vydaná kniha o histórií Močarian. Napísali ju: Ernest Sirochman, Václav Ihnát, Martin Molnár a Stanislava Rovňáková. Vydanie tejto knihy iniciovalo občianske združenie Močarany. Táto kniha sa volá Močarany kedysi a dnes.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
V Močaranoch sídlil a pôsobil futbalový klub TJ Sokol Močarany.
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Gorazd Zvonický (* 29. júna 1913 – † 27. júla 1995) bol kňaz, spisovateľ a prekladateľ
- Michal Kocák (* 27. septembra 1934) je slovenský literárny historik, pedagóg, editor a bývalý pracovník Matice slovenskej
- Ernest Sirochman (* 1. januára 1937 – † 23. februára 2019) bol spisovateľ, prozaik a editor
- Hedviga Bystrická (* 2. februára 1924 – † 8. januára 2018) bola mikropaleontologička a vysokoškolská pedagogička
- Dáša Kostovčík je slovenská speváčka
- Róbert Hvostaľ je hudobník
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam obcí, častí obcí a vojenských obvodov Slovenskej republiky tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2018-05-02, [cit. 2023-02-28]. Dostupné online.
- ↑ Močarany. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : Vývin v rokoch 1773 – 1997 [online]. Bratislava: Veda, 1998, [cit. 2023-02-28]. Dostupné online.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 336 – 337.
- ↑ a b MOLNÁR, Martin; ROVŇÁKOVÁ, Stanislava; SIROCHMAN, Ernest. Močarany kedysi a dnes. 1. vyd. Michalovce : Jaroslav Mihaľko, 2018. ISBN 9788089925063. S. 184.