Ľudovít Oelschläger

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľudovít Oelschläger
slovenský architekt
Ľudovít Oelschläger
Dielo
Významné stavbyNová ortodoxná synagóga v Košiciach
Významné projektyKino Slovan
Osobné informácie
Narodenie5. marec 1896
 Košice, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie1. september 1984 (88 rokov)
 Miškovec, Maďarsko
Profesiaarchitekt
Odkazy
Spolupracuj na Commons Ľudovít Oelschläger
(multimediálne súbory na commons)

Ľudovít Oelschläger (resp. Ludwig/Lajos Oelschläger, neskôr známy pod menom Lajos Őry (maď. vitéz Őry Lajos); (* 5. marec 1896,[1] Košice – † 1. september 1984, Miškovec, Maďarsko) bol maďarský architekt, v medzivojnovom období žijúci na Slovensku. Narodil sa v Košiciach, kde aj do roku 1938 pôsobil. Košice boli svojou kultúrno–spoločenskou klímou veľmi blízke Budapešti, kde Oelschläger študoval. Už v prvých fázach jeho tvorby sa spoza štylizovanej tradicionality postupne vynára puristicky jednoduché pozadie. Bolo to spôsobené jednak vplyvom budapeštianskeho štúdia, ako aj vnímaním expresívnych nemeckých podnetov. Ľudovítovi Oelschlägerovi, ako jednému z mála architektov na Slovensku, vyšla začiatkom tridsiatych rokov útla monografia venovaná jeho práci. V nemčine ju v roku 1932 vydal bratislavský vydavateľ Otto Waldes. Po roku 1945 mu ako Maďarovi zhabali majetok a bol presídlený do Maďarska.[2] Zvyšok života prežil v Miškovci, kde v roku 1984 aj zomrel.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Židovská synagóga a škola, Košice[upraviť | upraviť zdroj]

Pre viac informácií o budove pozri Nová ortodoxná synagóga v Košiciach
Synagóga
Bývalá židovská škola

Medzi Oelschlägerovymi prácami vyniká komplex synagógy a školy v Košiciach (19261935, Puškinova 3), na ktorom vidieť reprezentačnejší a viac do histórie obrátený variant jeho členenia priečelí. Arkáda s jednoducho obrubenými piliermi tu stráca tradičný vzhľad a oveľa viac pôsobí ako abstraktný rytmus zvislých línii. Atiku lemujú členité lastovičie chvosty - motív neklamne prevzatý z východoslovenskej renesancie.

Ortodoxná synagóga spolu so školou a rituálnym kúpeľom tvorili pôvodne uzavretý areál. Napriek tomu, že projekty jednotlivých budov vznikli súčasne, synagógu postavili skôr než školu. Ešte v roku 1932, keď vyšla publikácia o architektovi Oelschlägerovi, škola nestála. Projekt nesie charakteristické znaky ranej tvorby architekta, kde sa akási rondokubistická štylizácia spája s motívmi historickej, v tomto prípade renesančnej architektúry. Synagóga je založená na pozdĺžnej symetrickej dispozícii, kde hlavný modlitebný priestor lemuje galéria. Dvojposchodové krídlo školy je jednoduchou dvojtraktovou dispozíciou, pôvodne s piatimi triedami na jednom podlaží. V devädesiatych rokoch bolo v priestoroch bývalej izraelitskej školy osemročné evanjelické gymnázium.

Práve v čase, keď Oelschläger projektoval túto budovu, bola vo výstavbe druhom okraji centra mesta pre židovských neológov synagógu (1927, Moyzesova 66). Jej autor, budapeštiansky architekt Lajos Kozma, ju navrhol vo veľkoryso jasnom a monumentálne klasicistickom duchu. Domáci Oelschläger však kompiluje, tak charakteristicky pre perifériu, zmes mnohorakých podnetov, v ktorých sa skrýva väčšia živosť i kontakt s dobovými prúdmi.

Architekt postupne opúšťa historické predlohy na ďalších dielach s menšími nárokmi na tradičný vzhľad. Zostávajú po nich už len stopy ornamentov (interiér Kina Slovan), silne ich transformuje (napríklad plečnikovsky pretvorené nahor sa rozširujúce stĺpy s hlavicami z prehnutého plátu na budove bývalej Obchodnej a priemyselnej komory, dnes VÚB, 1930, Hlavná 112), alebo opakovane formuje okenné šambrány oblého profilu, ktoré plávajú na hladkých fasádach a odkazujú na smelú rondokubistickú dekoratívnosť (Hasičská kasáreň v Košiciach, 1927, Požiarnická 4). Z podobných profilov formuje výrazné horizontálne pásy členiace plochu fasád (priečelie spomínaného Kina Slovan).

Kino Slovan, Košice[upraviť | upraviť zdroj]

Pre viac informácií o budove kina pozri Stará radnica (Košice)
Kino Slovan

Budovu kina postavili v rámci zadného dvora historického objektu na hlavnom košickom námestí. Napriek stiesnenej priestorovej situácii sa Oelschläger zhostil zadania komplexne a využil pritom aj celý diapazón svojich obľúbených architektonických článkov. Vstup do priestoru kina zvýrazňuje šestica kónicky sa dohora rozširujúcich stĺpov s lucernami namiesto hlavíc, na prvom podlaží sú to prevýšené arkádové okná a priečelie uzatvára vysoká atika s oblúčkovým ornamentom. Na koncentrovanej prehliadke motívov charakteristických pre Oelschlägera možno miestami sledovať podobnosť s dielom slovinského architekta Jože Plečnika.

Sanatórium, Tatranská Polianka[upraviť | upraviť zdroj]

Autorstvo tohto sanatória sa pripisuje Oelschlägerovi, ktorý budovu údajne projektoval v spolupráci s Gedeonom Majunkem. Dnešný odborný liečebný ústav respiračných chorôb a tuberkulózy nesie meno básnika Jiřiho Wolkra, ktorý sa tu za prvej ČSR liečil. Pozostáva z dvoch navzájom prepojených budov. Prvú postavili v duchu hrazdenej tatranskej architektúry pravdepodobne podľa projektu Majunkeho pre miestneho lekára Guhra. Neobvyklá je plochá strecha sčasti s cimburím. Lodžiové časti na južnej fasáde sú drevené, červené a okrové, predstavané pred murovanú konštrukciu. Východnú časť postavili v modernejšom poňatí koncom dvadsiatych rokov. Dispozícia nadväzuje na koncepciu staršej budovy. Izby sú orientované na dve strany, z prízemia je priamy priechod do jedálne medzi oboma budovami, ktorú postavili asi v čase spojenia oboch budov v roku 1934.

Ďalšie realizácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hasičská kasáreň, Košice, Požiarnická 2-4 (1927 – 1928)
  • Mestský dom - radnica, Michalovce, Námestie osloboditeľov 30 (1927 – 1928)
  • Dom JUDr. Ernesta Weisza, Košice, Drevný trh 7 (pred rokom 1932)
  • Dom manželky Ľudovíta Burgera, Košice, Štúrova 21 (pred rokom 1932)
  • Obchodná a priemyselná komora, Košice, Bačíkova ulica, 2 (1932 - 1933)[3]
  • Evanjelický kostol, Tornaľa, Námestie SNP 8 (1933)
  • Mestské kúpalisko, Košice, Staničné námestie 5 (1935)
  • Rodinný dom E. K., Košice, Watsonova 25 (1936)
  • Rodinný dom Dr.J.Schűtze, Košice, Národná trieda 20 (1936)
  • Obchodný dom Ignáca Rotha, Košice, Pribinova 6 (1938)
  • Ľudovít Oelschläger, M. Kopřiva, R. Brebta, E. Friedmann, J. Sipos: Výstavný areál EXPO Košice, Komenského park 19 (1938)
  • Capitol (kino Mier), Michalovce, Námestie 26. Novembra 1

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOLCUN, Milan. Pochádzal z rodiny spišských Nemcov, skrášlil Košice množstvom budov. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-02-21. Dostupné online [cit. 2021-02-21]. ISSN 1335-4418.
  2. http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/Pozvanka-na-vystavu:-Architekt-Ludovit-Oelschlager---osobnost-EHMK-Kosice-2013[nefunkčný odkaz]
  3. Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007, S. 167

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí. Slovart, Bratislava, 2002
  • Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007
  • Matica slovenská, Slovenský biografický slovník, IV. zväzok , Martin 1992
  • Arbeiten des Dipl. Ing. Architekt Ludwig Oelschläger Košice. Otto Waldes, Bratislava, 1932
  • Priatková, A.: Architektonické osobnosti medzivojnového obdobia Košíc. In: Architektúra a končiace sa storočie. Zborník referátov. Ed. Matúš Dulla. Bratislava, ÚSTARCH SAV, FA STU, SAS 2000.