Ernest Špitz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ernest Spitz
slovenský maliar
Narodenie16. júl 1927
Trnava
Úmrtie12. november 1960 (33 rokov)
Praha

Ernest Špitz (* 16. júl 1927, Trnava – † 12. novembra 1960, Praha) bol slovenský maliar. Bol protagonistom bratislavskej časti generácie výtvarníkov, ktorá túžila prekročiť hranice socialistického realizmu. Jeho vrcholným dielom je obraz rozzúrený Jób (1959 – 1960), ktorý sa rodil počas autorovej nevyliečiteľnej choroby – ako metafora tragického individuálneho osudu i spoločenského diania. Zomiera po ukončení tohoto diela 12. novembra 1960 v Prahe, vo veku len 33 rokov.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Jeho život bol negatívne poznačený židovským pôvodom.[chýba zdroj] Študoval na Vysokej škole výtvarného umenia (VŠVU) v Bratislave na oddelení figurálneho maliarstva u profesora Jána Mudrocha.[1]

V roku 1958 inicioval vznik Galérie Mladých, ktorá po prvej výstave Cypriána Majerníka dostala a dodnes nesie jeho meno. V začiatkoch tvorby nadviazal na európske umenie, najmä na rané diela P. Picassa a P. Cézana, čo sa prejavilo v kresebnom i maliarskom sústredení na pevnú kompozičnú výstavbu a sýty kolorit vo figurálnych kompozíciách, autoportrétoch a motívoch z cirkusového prostredia (Clown, 1956). Po roku 1957 sa najmä v ženských aktoch priklonil k expresívnemu rukopisu a výrazovej skratke. Priťahoval ho i problém analytického kubizmu (Matka, 1957).[2]

Napriek krátkemu životu stihol pre výtvarné dianie u nás veľa urobiť. Popri intenzívnej maliarskej činnosti bol aktívnym organizátorom kultúrno-spoločenských podujatí. V roku 1956 pripravoval projekt „Divadlo videnia“ (predobraz laterny magiky) a od roku 1956 sa zúčastňoval na príprave spoločného vystúpenia mladej generácie, zrealizovanom o rok neskôr ich výstavou v Bratislave a Prahe. Spolupracoval s redakciou časopisu Mladá tvorba.

V dejinách slovenského výtvarného umenia táto galéria predstavovala priestor pre aktuálne tendencie v umení v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Špitz ju pôvodne nazval Galériou mladých, neskôr, po prvej samostatnej výstave Cypriána Majerníka ju v októbri toho istého roku pomenoval jeho menom. Galéria bola miestom prvých výstav vtedy začínajúcich autorov, dnes patriacich k významným slovenským výtvarníkom. V roku 1957, v roku založenia galérie sa na nej spoločnou výstavou predstavil široký okruh autorov v tom istom roku vzniknutej Skupiny Mikuláša Galandu. Vystavovali v nej aj mnohí ďalší maliari. Jej pôvodné sídlo na Hurbanovom námestí v Bratislave, bolo skutočným miestom najaktuálnejších výstav umenia mladých autorov hlavne 60. a 70. rokov minulého storočia, ale aj dynamickým priestorom na diskusie, polemiky a kritiky tak, ako si to Špitz želal. Podobný program s dynamickým priestorom na polemiku chce nasledovať znovu oživená Galéria Cypriána Majerníka, od roku 2008 v nových priestoroch v bratislavskom Zičiho (Zychiho) paláci.

Ťažiskom jeho tvorby boli figurálne práce – portrétne štúdie, figurálne kompozície, akty a žánrové figurálne motívy. Zobrazoval aj prírodné a mestské motívy, liptovskú krajinu, práce na vidieku, zátišia. Protivojnové diela s výjavmi z koncentračných táborov sú poznamenané skúsenosťami z vojnových rokov, vyjadrujú strach, úzkosť, žalujú. Pôsobivé sú jeho zobrazenia výjavov zo sveta divadiel a cirkusov.[3]

Zastúpenie v zbierkach (výber)[upraviť | upraviť kód]

Najznámejšie diela[upraviť | upraviť kód]

  • Starý artista 1958 – 1959
  • Sám 1959 – 1960
  • Ústup do hôr 1957
  • Vyľudnené mesto 1960
  • Domáci koncert 1940 – 1960
  • Štúdia hlavy 1953
  • Hlava ženy 1945 – 1965
  • Figurálna scéna pod stromom 1940 – 1960
  • Hlava dievčaťa 1950 – 1960
  • Clown 1956
  • Autoportrét 1951
  • Ústup do hôr 1957

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. . Dostupné online.
  2. RUSINOVÁ, Zora. Dejiny slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2000. ISBN 80-8059-031-1. S. 37.
  3. . Dostupné online.