Preskočiť na obsah

František Weiss

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František Weiss
uhorský matematik a astronóm, rektor historickej Trnavskej univerzity
Osobné informácie
Narodenie16. marec 1717
 Trnava, Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie10. január 1785 (67 rokov)
 Budín, Uhorsko (dnes Maďarsko)
Národnosťnemecká a slovenská
Štátna príslušnosťUhorsko Uhorsko
Alma materTrnavská univerzita
Zamestnanieuniverzitný profesor
RodičiaJán František Weiss a Mária Šajčinová
Súrodencidve sestry Terézia a Sophia
Dielo
Žánrevedecká literatúra
Témyastronómia, sledovania Mesiaca, Venuše, komét, satelitov Jupitera,...
Literárne hnutieuhorská astronómia, predstaviteľ trnavskej univerzitnej obce
Významné práceObservationes astronomicae annorum 1756... 1770 in observatorio Collegii Academici Societatis Jesu Tyrnaviae... (Trnava, 1759 – 1770)
Ovplyvnený
 
Ovplyvnil
 
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu František Weiss pozri František Weiss (rozlišovacia stránka).

František Weiss, SJ (iné mená: František Xaver Weiss[1], lat. Franciscus Weiss ; * 16. marec 1717, Trnava – † 10. január 1785, Budín) bol uhorský jezuita, matematik, astronóm a univerzitný profesor, rektor Trnavskej univerzity v rokoch 1774/75 a dekan jej filozofickej fakulty v rokoch 1770 až 1772.[2][3]

Weiss patril k priekopníkom astronómie v Uhorsku. Dlhé roky pôsobil ako riaditeľ univerzitnej hvezdárne v Trnave a v Budíne, a ako redaktor časopisu Observationes astronomicae..., prvého vedeckého časopisu v oblasti prírodných vied v Uhorsku (vychádzal 1757 až 1772). Výsledky jeho pozorovaní sú považované za jedny z najstarších systematických meraní na svete.[3][4]

Bol strednej postavy. Hovoril po slovensky, nemecky a latinsky. Rozumel pravdepodobne aj francúzštine, pretože v tomto jazyku dostával listy, hoci sám na ne odpovedal po latinsky.[2]

Je po ňom pomenovaná Cena Františka Weissa udeľovaná rektorom Trnavskej univerzity v Trnave.[5]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

František Weiss sa narodil v roku 1717 v Trnave. Presný dátum jeho narodenia nie je známy. Podľa matriky bol však pokrstený 16. marca a tento dátum sa v neskorších dokumentoch uvádza aj ako dátum jeho narodenia. Františkovým otcom bol Ján František Weiss, katolícky majster sitár pochádzajúci z Kittsee. Františkovou matkou bola Mária Šajčinová. František mal dve sestry. Staršia sestra Sophia sa narodila v roku 1715, dátum a miesto narodenia Františkovej sestry Terézie nie je známy. Rodina nevlastnila v Trnave dom, ale bývala v podnájme, v krídle domu trnavského vzdelanca Štefana Munkáčiho. František tak vyrastal na dvore, kde bývalo viacero remeselníkov, no zároveň, kde existovala úcta k vzdelaniu a ku knihám. Prvé štúdium získal zrejme, podobne ako väčšina trnavských remeselníkov, na Katedre jazykov Trnavskej univerzity.[2]

Ako šestnásťročný (1733) vstúpil Weiss do Spoločnosti Ježišovej a svoj dvojročný noviciát absolvoval v Trenčíne, pod patronátom Antona Vánosiho. Po zložení rádových sľubov vyučoval na jezuitských gymnáziách v Skalici a Banskej Štiavnici. Sám začal následne študovať na univerzite v Košiciach (1738) a následne v Trnave (1739 až 1740), kde získal doktorát z filozofie. Vplyv na jeho vzdelanie mal osobitne fyzik a astronóm František Borgia Kéri, s ktorým aj neskôr významne spolupracoval. V roku 1736 vydal Weiss svoju prvú knihu o kométach. Po absolvovaní štúdia vyučoval gramatiku v Žiline (1742) a neskôr humanioru v Skalici a v Košiciach (1744 až 1745). Po skončení juniorátu v rakúskom Grazi absolvoval štúdium teológie a v roku 1750 sa v Judenburgu stal riadnym členom Spoločnosti Ježišovej.[2][4]

O Weissovej činnosti v 50. rokoch 18. storočia exitujú dvojaké správy. Podľa generálneho katalógu Spoločnosti Ježišovej bol v rokoch 1753 až 1757 profesorom matematiky a histórie v Steyri, a v roku 1758 regentom seminára. Podľa iných prameňov už pôsobil v Trnave. V tom čase začala Trnavská univerzita s výstavnou observatória na základe projektov Maximiliána Hella, s ktorým sa Weiss dobre poznal. Po jej dostavaní v roku 1762 bol Weiss vymenovaný za jej riaditeľa a význačne sa zaslúžil o jej rozvoj a vybavenie. Niektoré nástroje pre observatórium vytvoril dokonca sám. Na Trnavskej univerzite prednášal Weiss študentom matematiku a astronómiu, no o jeho pôsobení ako učiteľa sa mnoho nevie. Na svojej alma mater bol tiež dekanom filozofickej fakulty (1770 – 1772) a v akademickom roku 1774/1775 dokonca rektorom.[2][4]

V roku 1777 bola Trnavská univerzita presťahovaná do Budína, kam sa premiestnil aj Weiss. V novom pôsobisku vybudoval nové observatórium a prednášal praktickú astronómiu. Zomrel v roku 1785 v Budíne.[3][4]

Publikácie:[3][4]

  • Posthumi honores Exc. ac Ill. D. Comitis Alexandri Karoly (slov. Posmrtná pocta grófovi Alexandrovi Karolymu; Košice, 1744)
  • Historia Comitis Gabrielis Antonii Erdődy de Monyorokerck, episcopi Agriensis... (slov. Životopis grófa Gabriela A. Erdődyho de Monyorokerck, jágerského biskupa; Košice, 1745)
  • Calendarium Tyrnaviense ad Annum Jesu Christi 1756 bissextilem (slov. Trnavský kalendár na rok Ježiša Krista 1756; Trnava, 1755)
  • Observationes astronomicae annorum 1756... 1770 in observatorio Collegii Academici Societatis Jesu Tyrnaviae... (slov. Astronomické pozorovania rokov 1756 až 1770 v observatóriu Akademického kolégia Spoločnosti Ježišovej v Trnave; Trnava, 1759 – 1770)
  • Astronomiae physicae juxta Newtoni Principia breviarium, methodo scholastica ad usum studiosae juventutis (slov. Stručný prehľad astronómie podľa Newtonových zásad zostavený scholastickou metódou pre potreby študujúcej mládeže; Trnava, 1760)
  • Panegyricus Divo Francisco Xaviero dictus (slov. Panegyrika na počesť svätého Františka Xavierskeho; Trnava, 1770)[2]
  • Beyträge zu versehiedenen Wissenschaften (slov. Príspevky k rozličným vedám; Viedeň, 1775)

Sledoval Mesiac, prechod Venuše pred kotúčom Slnka či zatmenia Jupiterových satelitov. V roku 1769 pozoroval a zameriaval aj kométu. Svoje výsledky publikoval v Uhorsku i v zahraničí (Paríž, Berlín). Výsledky publikoval bez komentárov.[2]

Cena Františka Weissa

[upraviť | upraviť zdroj]

Rektor Trnavskej univerzity v Trnave udeľuje každoročne pri príležitosti Dňa študentstva a Dňa boja za slobodu a demokraciu (17. november) študentskú Cenu Františka Weissa. Laureátmi ceny sú študenti, ktorí „sa vyznačujú mimoriadnym talentom, usilovnosťou, tvorivosťou a občianskou odvahou“[5]. Ocenenie má symbolizovať spojenie vedeckej zvedavosti s pokorou, samostatnosti s odvahou slobodne myslieť a osobný rozvoj s úsilím o dobro celku. Prvýkrát bola cena udelená v roku 2025 rektorom Milošom Lichnerom.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ HOLOŠOVÁ, Alžbeta; ŽAŽOVÁ, Henrieta. Dejiny observatória na Trnavskej univerzite 1756 – 1785. Trnava : Trnavská univerzita, Ústav dejín Trnavskej univerzity v Trnave, 2012. ISBN 978-80-8082-566-9. S. 28.
  2. 1 2 3 4 5 6 7 MESZÁROSOVÁ, Klára. František Weiss – trnavský astronóm. In: ŠIMONČIČ, Jozef. Trnava a rozvoj kultúry. Trnava : Mesto Trnava, 1998. ISBN 80-968113-2-0. S. 107.
  3. 1 2 3 4 WEISS, František. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. ISBN 807090111X. S. 355 – 356.
  4. 1 2 3 4 5 SLANÝ, Július. WEISS, František, SJ. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6. S. 1496 – 1497.
  5. 1 2 3 Rektor Trnavskej univerzity udelil cenu Františka Weissa študentke Tímei Petrásškovej [online]. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, 2025-11-18, [cit. 2025-11-18]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=František_Weiss&oldid=8121911“