Miroslav Válek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Miroslav Válek
slovenský básnik, publicista, prekladateľ a komunistický politik
Osobné informácie
Narodenie 17. júl 1927
  Trnava, Česko-Slovensko
Úmrtie 27. január 1991 (63 rokov)
  Bratislava, Česko-Slovensko
Dielo
Debut Dotyky (1959)

Miroslav Válek (* 17. júl 1927, Trnava – † 27. január 1991, Bratislava) bol slovenský básnik, publicista, prekladateľ, kultúrny organizátor, politik, významný reprezentant modernej slovenskej poézie a autor literatúry pre deti a mládež.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 17. júla 1927 v úradníckej rodine v Trnave, kde absolvoval i základnú školu a roku 1939 pokračoval v štúdiu na miestnom biskupskom gymnáziu, odkiaľ v kvinte prešiel na obchodnú akadémiu, kde roku 1947 zmaturoval. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole obchodnej v Bratislave (1947 – 1949), štúdium však nedokončil zo zdravotných dôvodov (tuberkulóza).

Pracoval ako redaktor vo viacerých časopisoch : Slovenský roľník, Týždeň, Družstevný obzor, vo vydavateľstve Mladé letá a v časopise Mladá tvorba od roku 1957, neskôr tu pôsobil ako šéfredaktor (1963 – 1966). V rokoch 1966 – 67 pôsobil v časopise Romboid, ktorý viedol a zároveň zastával funkciu tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako jeho predseda a v rokoch 1969 – 1988 ako minister kultúry SSR. V roku 1962 vstúpil do Komunistickej strany Československa. Po roku 1969 sa ako politik hlásil k praxi tzv. normalizácie a stal sa podpredsedom SÚV ZČSP, členom ÚV a Predsedníctva ÚV KSS. V rokoch 1971 – 1976 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1976 – 1989 poslanec Slovenskej národnej rady. Z politiky dobrovoľne odišiel ešte pred novembrom 1989. V rokoch 1988 – 1989 bol predsedom Zväzu česko-slovenských spisovateľov v Prahe.

Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 1942 – 1948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (Plameň, Rozvoj, Rozhľady, Jas, Nová práca). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom Dotyky a výber z nich vyšiel knižne až v roku 1971 ako rozšírené vydanie Dotykov pod názvom Zápalky. Podľa J. Zambora v nich : Básnik exponuje situácie citovej nenaplnenosti.“[1] Pre počiatočné obdobie Válkovej tvorby je príznačné využívanie sylabotonického veršového systému, kým voľný verš sa uňho presadzuje až v druhej polovici 50. rokov. V roku 1951 však u Válka nastáva obdobie 5 rokov odmlčania, nepublikuje, vracia sa až roku 1956, po určitom uvoľnení politickej situácie. V Mladej tvorbe vyšla jeho báseň Lynčovaný, zobrazujúca lynčovanie černochov v Amerike, metaforicky však pomenúva životný pocit lyrického subjektu („Zdalo sa mi, že som visel na povraze“).[2] Vo svojej tvorivej činnosti Válek pokračuje vydaním debutu Dotyky (1959). Prvá časť – Nite sa zaoberá predovšetkým problematikou ľúbostných vzťahov a autor tu strieda uvoľnený rýmovaný sylabotonický verš s voľným veršom, naproti tomu v druhej časti – Rovina, už využíva len voľný verš.[3] Válek ďalej vydáva tri básnické zbierky v pomerne krátkom časovom odstupe - Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965), ktoré sú neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako Štyri knihy nepokoja. V Príťažlivosti sa rozširuje priestor Válkovej poézie. Vydaním tretej zbierky Nepokoj, dochádza k zmene básnikovho pohľadu z utopistickej predstavy prevahy človeka nad prírodou na hľadisko, kedy príroda stojí nad človekom. Následná zbierka Milovanie v husej koži vyústila do roviny existencialistickej poézie, dochádza ku konfrontácii človeka s prázdnotou bytia. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka sa uplatňuje intertextualita, teda medzi jednotlivými zbierkami možno sledovať určitú nadväznosť.[4] Piata básnická skladba Slovo, z roku 1976 sa však takpovediac vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju: „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. Všetky pochybnosti a váhania sú hrané, rétorické, niet tu zložitosti, na začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali rýmy.[5] Eduard Chmelár ma k jednostrannému rozboru pána Mikulu ostré výhrady: Rušivou stránkou tohto vydania sú však Mikulove úzkoprsé politické komentáre, neustále spochybňovanie autorových zámerov a často až špekulatívne prisudzovanie motivácie, ktoré vyúsťuje skôr do zlomyseľného ako odborného posudzovania diela. Mikula až príliš často skĺzava z roviny literárnej kritiky do oblasti politickej kritiky literatúry neuvedomujúc si, že vnáša do poézie rovnako cudzorodé prvky, aké sám objavil u Válka. Hodnotí skôr básnika ako jeho poéziu, čo je nie vždy šťastné (pomyslime si, ako by vyzerala svetová literatúra, keby sa na hodnoty povedzme Borgesovho diela pozeralo výlučne cez prizmu jeho problematických politických postojov). Táto póza editora je dosť nepresvedčivá, najmä vo svetle jeho známeho hodnotenia iných autorov, ku ktorým nie je taký nemilosrdný (viď tvorba Dominika Tatarku v päťdesiatych rokoch). Valér Mikula zabudol (alebo pre svoju zaujatosť jednoducho nedokázal) vyzdvihnúť hodnoty, ktoré odolali skúške času. Človek by až povedal, že editor má nejaké osobné problémy. Škoda tohto ideologického doslovu.

Bez ohľadu na Válkovo politické zmýšľanie zostáva tento autor jedným z najväčších slovenských básnikov. Jeho moderná, čistá poézia stavia báseň výsostne racionálne, vďaka čomu básnik po celý čas drží pevne v rukách významové smerovanie textu a neuchyľuje sa k patetickým pózam. Nielen ľúbostné, jemne erotické verše, ale aj všeľudská, filozofická poloha básnika je niečo, k čomu sa vyplatí vracať. Som presvedčený, že vnímavého čitateľa Válkova poézia osloví aj bez editorovho záverečného agitpropu. [6] Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v ruštine, poľštine, češtine, bulharčine, ukrajinčine, maďarčine, taliančine, nemčine a fínčine.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky osobne pozoroval z okna hotela Carlton zásah policajných zložiek proti zhromaždeniu na „bratislavský veľký piatok“ (Sviečková manifestácia) 25. marca 1988.[7]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Básnické zbierky[upraviť | upraviť zdroj]

Zhudobnené básne[upraviť | upraviť zdroj]

Diela pre deti a mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1959Kúzla pod stolom
  • 1960Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí
  • 1961Kde žijú vtáčky
  • 1964Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov
  • 1970Do Tramtárie
  • 1975Panpulóni (výber)
  • 2006Lastovička vo fraku

Eseje[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1979O literatúre a kultúre
  • 1999Inšpirácie

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Preklady pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1957Raj domova (český básnik J. Čarka)
  • 1961Zázraky a divy (poľský básnik Julian Tuwim)
  • 1964Prvé písmená (sovietskeho prozaika S. Baruzdina)

Výber z prekladateľskej tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Súborné dielo a výbery z poézie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1967Tri knihy nepokoja
  • 1971Štyri knihy nepokoja
  • 1973Súvislosti
  • 1977Zakázaná láska
  • 2005Básnické dielo

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ZAMBOR, J.: Miroslav Válek. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, s.53.
  2. MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2005, s.539.
  3. ZAMBOR, J.: Miroslav Válek. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, s.56.
  4. ZAMBOR, J.: Miroslav Válek. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, s.62.
  5. MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava: Kalligram, 2005, s. 542.
  6. CHMELÁR, Eduard: Na noži. Hodnotný výber so zlomyseľným koncom. http://www.litcentrum.sk/recenzie/basnicke-dielo-miroslav-valek-editor-valer-mikula-na-nozi-hodnotny-vyber-so-zlomyselnym-koncom?
  7. KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In. SME, 29. 1. 2016. Dostupné on-line

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2005. 553 s. ISBN 80-7149-795-9
  • BOKNÍKOVÁ, Andrea a kol.: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2003. 115 s. ISBN 80-223-1777-9
  • SEDLÁK, I. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry II. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2009.
  • KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In: SME, 29. 1. 2016. Dostupné on-line.