Juraj Haulik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juraj Haulik
uhorský cirkevný predstaviteľ
uhorský cirkevný predstaviteľ
Narodenie20. apríl 1788
Trnava, Uhorsko
Úmrtie11. máj 1869 (81 rokov)
Záhreb, Chorvátsko, Uhorské kráľovstvo

Juraj Haulik, šľachtický predikát de Várallya (* 20. apríl 1788 Trnava, Uhorsko11. máj 1869 Záhreb, Chorvátsko, Uhorské kráľovstvo) bol vysoký cirkevný predstaviteľ, záhrebský biskup (1837 – 1852) a následne prvý záhrebský arcibiskup (1852 – 1869).

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Pochádzal zo slovenskej rodiny, jeho otec Juraj Haulik pracoval ako hospodársky úradník na arcibiskupských majetkoch. Matka sa volala Klára Repkajová. Základné vzdelanie získal v Trnave, tam následne študoval aj na nižšom gymnáziu. V štúdiu pokračoval v Ostrihome a následne vyštudoval filozofiu opäť v Trnave. V roku 1804 vstúpil do ostrihomského seminára. Teológiu študoval vo viedenskom Pázmáneu, ukončil ju v roku 1807. V roku 1811 bol v Trnave vysvätený na kňaza. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Komárne. Z Komárna bol preložený do Budína, kde pôsobil na arcibiskupskom vikariáte ako archivár. V roku 1819 získal na peštianskej univerzite titul doktora teológie. V roku 1820 ho ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay vymenoval za svojho tajomníka. V roku 1825 sa stal ostrihomským kanonikom. V roku 1830 sa stal aj členom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady a od roku 1831 bol aj radcom Uhorskej dvorskej kancelárie vo Viedni. V roku 1832 sa stal prepoštom Záhrebskej kapituly a zároveň vranským priorom.

Po smrti záhrebského biskupa Alexandra Alagoviča v roku 1837 sa Haulik stal jeho nástupcom. Vysvätený bol 10. decembra roku 1837 pápežským nunciom vo Viedni. Slávnostné uvedenie do funkcie sa uskutočnilo v záhrebskej katedrále na sviatok Zjavenia Pána v roku 1838. Haulik pri tejto príležitosti predniesol kázeň, ktorá vyšla aj tlačou. V roku 1838 sa stal aj námestníkom chorvátskeho bána Franja Vlašića. V tomto postavení sa zúčastnil na spoločnom uhorsko-chorvátskom sneme v Bratislave v roku 1839. Po smrti bána Vlašića v roku 1840 sa stal zastupujúcim bánom. Zaslúžil sa o to, že sa chorvátčina stala úradným jazykom. V roku 1842 bol odvolaný z postu zastupujúceho bána, vo funkcii ho nahradil Franz (Franjo) Haller.

V revolučných rokoch 1848 a 1849 Haulik odmietal snahu Maďarov získať v Uhorsku politickú dominanciu a pomaďarčiť slovanské národy. Prispel finančne sumou 2000 zlatých na výstroj chorvátskeho revolučného vojska, ktoré viedol bán Josip Jelačić.

V auguste 1850 rakúsky cisár František Jozef I. povýšil záhrebské biskupstvo na arcibiskupstvo, čo schválil dňa 11. 12. 1852 aj pápež Pius IX. Tým sa Juraj Haulik stal prvým záhrebským arcibiskupom. V roku 1856 bol Piom IX. vymenovaný za kardinála.

Charakteristika aktivít[upraviť | upraviť kód]

Bol veľmi dobre jazykovo vybavený – ovládal slovenčinu, maďarčinu, chorvátčinu, nemčinu, latinčinu, francúzštinu a taliančinu. Mal živý záujem o klasickú i modernú literatúru, o dejiny, výtvarné umenie a hudbu. V Chorvátsku zakladal cirkevné i svetské spolky (napr. Hospodársku spoločnosť, chorv. Gospodarsko društvo), ľudové školy a vydavateľské spolky (v roku 1868 Književno društvo sv. Jeronima). Dal tiež postaviť početné kostoly. Založil tiež prvý chorvátsky učiteľský ústav. V roku 1848 založil Katolički list zagrebački, ktorého redaktorom bol Štefan Moyzes. V roku 1840 boli najmä jeho zásluhou položené základy chorvátskeho národného divadla.

V uhorskom katolicizme prvej polovice 19. storočia bol Haulik príslušníkom konzervatívneho prúdu.

Tlačou vyšla jeho dizertácia, príležitostné kázne a prejavy.

V roku 1849 mu bol udelený rad sv. Štefana a veľký Leopoldov kríž.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj Haulik