Rimavské Janovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°20′29″S 20°03′47″V / 48,341389°S 20,063056°V / 48.341389; 20.063056
Rimavské Janovce
obec
Rimavské Janovce - Kostol Reformovanej cirkvi (1).jpg
Kostol Reformovanej cirkvi
Rimavské Janovce erb.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Gemer
Rieka Rimava
Nadmorská výška 196 m n. m.
Súradnice 48°20′29″S 20°03′47″V / 48,341389°S 20,063056°V / 48.341389; 20.063056
Rozloha 26,1 km² (2 610 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 347 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 51,61 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1270
Starosta Stanislav Krahulec[3] (#SIEŤ)
PSČ 980 01
ŠÚJ 515469
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Rimavské Janovce
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Rimavské Janovce (maď. Jánosi) sú obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci Rimavské Janovce pochádza z roku 1221 vo Varadinskom registri. V 13. storočí sa sídlo spomína ako Januš, o 200 rokov neskôr je spomínané ako Janoši a od roku 1773 ako Janošovce. Od názvu Janošovce nad Rimavou prešla obec v roku 1951 k dnešnému pomenovaniu. Archeologické nálezy pochádzajú z konca eneolitu, približne z roku 1800 pred Kr. Zachovali sa archeologické náleziská kamenných a bronzových nástrojov z pilinskej a mladšej doby bronzovej a z doby halštatskej. V 5. storočí pred Kr. na územie obce prenikli Skýti, svedčí o tom skýtske pohrebisko na pustatine Lelt. Neskôr v 2. až 3. storočí pred Kr. sa na územie obce dostali Kelti a priniesli niektoré druhy remesiel. V 1.4. storočí začalo rímske obdobie, v 5.6. storočí sťahovanie národov. V 5. storočí dorazili Húni a Góti a o storočie neskôr Longobardi. Napokon prenikli na naše územie od 4. po 9. storočie Slovania zo zakarpatskej oblasti.
V novodobej histórii sa do obce prisťahovali v rokoch 19211927 obyvatelia z Podpoľania, Horehronia a zo Záhoria, ktorí žijú v obci dodnes. V roku 1952 bolo do obce presídlených 45 slovenských rodín z Maďarskej republiky.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Románsky rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršou a aj najzaujímavejšou pamiatkou je románsky kostol sv. Jána Krstiteľa (Abbatia Sancti Joanis Bapt. de Janosi) z konca 12. storočia. Bol súčasťou tunajšieho benediktínskeho opátstva. Kláštor pri veľkom požiari v roku 1857 zhorel a takisto bola poškodená značná časť kostola. Zo zbierky domácich veriacich aj obyvateľov z okolitých obcí bol kostol zrekonštruovaný. Dodnes sú mená darcov a rodinné erby zachytené v kazetovom strope kostola. Kostol patrí rímskokatolíckej cirkvi a je chránený ako národná kultúrna pamiatka. Je to pôvodne románsky jednoloďový kostol, ktorého masívne dvojvežové západné priečelie malo pripomínať trojloďovú baziliku. Vnútorná výzdoba rešpektuje stredovekú ikonografiu v idealizovanom variante s prvkami nazarenizmu.

Benediktínski mnísi v obci postavili aj mlyn pri dnes už zasypanom koryte rieky Rimava v 14. storočí. Pracoval viac než šesť storočí.

Reformovaný kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď vedľa rímskokatolíckeho kostola stojí gotický farský kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi zo 14. storočia. Veľmi cenná je najmä klasicistická kazateľnica z 19.storočia, kazetový strop z roku 1792 a obradný tanier z roku 1646. Fara sa nevyužíva.

Klasicistické kúrie[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je bohatá aj na klasicistické stavby: prízemný kaštieľ s portikom, mnohé kúrie, gazdovské domy z 19. storočia, tri menšie kúrie takisto z 19. storočia, dva z nich v súčasnosti využíva školstvo. Obec so svojimi pamiatkami patrí ku Gotickej ceste, do gemersko-rimavského okruhu.

Geografická a geomorfologická charakteristika obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Rimavské Janovce sa nachádza na juhu Banskobystrického kraja, v okrese Rimavská Sobota. Rozprestiera sa 5 km od okresného mesta na ploche 2 409,78 ha. Priemerná nadmorská výška je 219 m n. m.. Územie patrí geologicky k paleogénu (staršie treťohory). Geomorfologicky patrí k vnútorným, resp. vonkajším Západným Karpatom. Podľa geomorfologických jednotiek, väčšina katastrálneho územia obce je začlenená ako rovina, juhovýchodný okraj katastra ako pahorkatina. Geologické podložie tvoria zlepence, brekcie a pieskovce, príp. piesčité štrky. Z pôd sú zastúpené hlavne hnedozeme, mierne až silne ílovité. V okolí rieky Rimava sa vyskytujú fluvizeme.
Prevažnú časť katastra tvorí orná pôda – 1 526,32 ha (63,38 %), trvalé trávne porasty 785,60 ha (32,6 %), a v menších výmerách sú zastúpené vinice 1,44 ha (0,059 %), záhrady 72,05 ha (2.98 %), lesné pozemky 5,26 ha (0,21 %), zastavané plochy a nádvoria 6,32 ha (0,25 %), stavebné pozemky 0,64 ha (0,026 %) a ostatné plochy (vodné plochy, remízky) 12,15 ha (0,50 %). K obci patria 3 osady: Jánošíky, Močiar a Ilona. Kataster obce susedí s obcami Pavlovce, Jesenské, Hodejov, Gemerček, Rimavská Sobota, Sútor a Belín. Produkčne patrí územie obce do kukurično-repárskej výrobnej oblasti.

Hydrologická charakteristika obce[upraviť | upraviť zdroj]

Územím obce preteká rieka Rimava, jej dĺžka v katastrálnom území je 4,25 km. V sedemdesiatych rokoch bola zregulovaná, čím sa výrazne znížilo riziko záplav. V dolnom úseku rieky bola v roku 2005 vybudovaná čistiareň odpadových vôd. Do vodného toku sa vlieva viacero potokov. Najväčší z nich, Kurinecký potok, je vybudovaný umelo. Bol naprojektovaný a vybudovaný v 60. rokoch na odvádzanie nadbytočnej vody z vodnej nádrže Kurinec. Celková dĺžka potokov je 24,5 km. Na území obce nie sú lokalizované žiadne rybníky a jazerá. Močiare a melioračné šachty boli odstránené, resp. zregulované v 60. a 70. rokoch. V roku 2000 bol v katastrálnom území obce zistený prameň geotermálnej vody. Nachádza sa v hĺbke 22 m pod povrchom zeme a jeho teplota je 35 °C. Tento zdroj má v dlhodobom pláne využiť mesto Rimavská Sobota pre vybudovanie aquaparku na Kurinci.

Klimatická charakteristika obce[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je klíma kontinentálna, vyznačuje sa veľkými výkyvmi. V jesennom a zimnom období sa objavujú ťažké hmly. V zimnom období nie sú zriedkavé extrémne nočné mrazy]. Priemerná januárová teplota dosahuje −3,9 °C. Naopak v jarnom a letnom období je veľmi teplo a sucho, resp. daždivo. Priemerná júlová teplota činí 19,4 °C. To znamená teplotný rozdiel medzi najchladnejším a najteplejším mesiacom v roku skoro 24 °C. Vegetačné obdobie trvá zvyčajne od polovice marca do konca septembra. Tropických dní (teplota nad 30 stupňov) býva priemerne 28, na druhej strane ľadových dní (celodenný mráz) je zvyčajne 40. Trvalá snehová prikrývka sa udrží priemerne 60 – 70 dní. Priemerný ročný úhrn zrážok je 540 mm. Celkovo patrí územie obce k najsuchším oblastiam v okrese.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Na poliach medzi obilninami a krmovinami hniezdia jarabice, prepelice, v remízkach bažant. Hlavne počas suchej jesene sa premnožujú drobné hraboše a myši. Zriedkavo je možné nájsť aj jazveca či ježa. Vďaka útlmu poľovníckych aktivít dochádza k premnoženiu zajaca poľného, králika divého i srnčej zveri. Čriedy sŕn a čoraz viac i líšok sa hlavne v zimnom období hľadajúc potravu približujú ľudským obydliam. Na brehoch vodných tokov hniezdi kačica divá, prechodne volavky a kormorány, zriedkavo zopár labutí. Na vlhších stanovištiach sa vyskytujú obojživelníky: skokan zelený, skokan hnedý, ropucha, rosnička zelená. Zastúpené sú aj niektoré druhy plazov: jašterice, vretenice a užovky.

Z vtáctva sú najviac zastúpené škorce, vrabce, lastovičky, belorítky, hrdličky, straky, vrany, stehlíky, sýkorky, sovy, ďatle, žlny, kukučky, dudky. V obci je päť hniezd bociana bieleho a tri hniezda vzácneho strakoša sivého, ktorý hniezdi na topoľoch. Vzrástol aj počet drobného hmyzu, napr. pásavka zemiaková, blyskáčik repkový, obaľovače, motýle. Ďalej sú zaznamenané prírastky koníkov, kobyliek a svrčkov. Každé štyri roky sa opakuje hromadný výskyt chrústa obyčajného. V menšom množstve sa vyskytuje aj roháč obyčajný, bystrušky a svätojánske mušky. V lete sú na pastvách premnožené bodavky, ovady a strečky.

Na lúkach a pastvinách sa vyskytujú takmer všetky druhy tráv: kostrava lúčna, kostrava červená, reznačka laločnatá, mätonoh trváci a mnohokvetý, lipnica lúčna, timotejka lúčna. Ďalej ďatelinoviny ako: ďatelina plazivá, hybridná a lúčna, ľadenec rožkatý, vika siata i vičenec vikolistý. Brehy vodných tokov sú lemované melioračnými drevinami ako je topoľ, vŕba, jelša a osika. Charakter vidieckeho prostredia dotvárajú typické radové výsadby ovocných drevín popri cestných komunikáciách, najmä jabloní a sliviek. Lesné spoločenstvá sú takmer výlučne tvorené listnatými drevinami, z nich najmä duby, hraby, buky a cery.

Súčasnosť obce[upraviť | upraviť zdroj]

Atrakciou pre turistov je vodná nádrž Kurinec, s ktorou je obec spojená chodníkom pre cyklistov. V obci sa zachoval aj starý vodný mlyn, klasicistický prízemný kaštieľ s portikom a stavby z prvkami ľudovej architektúry. Okrem iného tu fungujú dve základné školy a materská škola. Obec ukončila výstavbu 2. etapy kanalizácie, v súčasnosti sa pripravuje na rekonštrukciu miestnych komunikácií a chodníkov, úpravu verejných priestranstiev a rekonštrukciu autobusových zastávok.
V lete sa koná podujatie Deň obce, počas plesovej sezóny sa konajú Matičný ples, Katarínska zábava, či Silvestrovský ples. Množstvo podujatí sa celoročne realizuje v meste Rimavská Sobota, napr.: Letavy, Atrium Art, Jesenný či Jarný jarmok, Dni mesta a mnohé ďalšie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]