Pilinská kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pilinská kultúra bola kultúra v 15.12. storočí pred Kr. (teda v strednej a mladej bronzovej dobe) na juhu stredného Slovenska a v ostatnom východnom Slovensku a v severnom Maďarsku. Patrí do okruhu (kultúrneho komplexu) juhovýchodných popolnicových polí.

Je pomenovaná podľa náleziska Piliny v Maďarsku.

Vyvinula sa na domácom podklade pod vplyvom otomanskej kultúry. Vyvinula sa z nej kyjatická kultúra.

Sídla boli otvorené osady na terasách riek. V neskoršom období sa stavali hradiská (pozri nižšie) a osídľovali sa aj jaskyne. Pochovávanie bolo len žiarové, hroby urnové, jamové, mohylové aj skrinkové.

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa vyskytovala v 4 geograficky takmer oddelených oblastiach, ktoré mali spoločné o. i. to, že sa nachádzali v pahorkatinatom reliéfe. Jadro pilinskej kultúry bolo v Slovenskom rudohorí (Lučenská a Rimavská kotlina), kde sa ťažila meď aj zlato, z ktorých sa vyrábali rôzne kovové výrobky tak typické pre túto kultúru. Druhou oblasťou bola Košická kotlina vrátane okolia Prešova, treťou Spiš, štvrtou severozápadná Východoslovenská nížina.

Hroby sú žiarové (Košice-Barca, Tornaľa, Radzovce), občas prikryté mohylkou. Keramika je pestrá, časté sú aj kovové depoty (Žehra-Dreveník), dokumentujúce vyspelé bronziarstvo tejto kultúry a obsahujúce šalgotariánske kruhy, diadémy, veľké terčovité ihlice typu Gemer, sekerky, kosáky, dýky a dvojramenné mlaty. Priemerný vek ľudí pochovaných v hroboch tejto kultúry bol v dôsledku vysokej dojčenskej a detskej úmrtnosti 22-25 rokov.

Ku koncu tejto kultúry (už v mladej bronzovej dobe) už pozorujeme stavbu opevnených sídlisk (odvtedy typických pre kultúry popolnicových polí), odvtedy označovaných ako hradiská (v užšom zmysle, v širšom zmysle sa ako hradiská označujú aj staršie opevnené sídla).