Košice – mestská časť Barca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Barca (okres Košice IV))
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°40′40″S 21°15′54″V / 48,677778°S 21,265000°V / 48.677778; 21.265000
Košice – mestská časť Barca
mestská časť Košíc
Barca jazierko.jpg
Jazierko v Barčanskom parku
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice IV
Región Abov
Rieka Myslavský potok
Nadmorská výška 210 m n. m.
Súradnice 48°40′40″S 21°15′54″V / 48,677778°S 21,265000°V / 48.677778; 21.265000
Rozloha 18,13 km² (1 813 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 677 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 202,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1215
Starosta František Krištof[3] (nezávislý)
PSČ 040 17
ŠÚJ 599093
EČV KE
Tel. predvoľba +421-55
Adresa miestneho
úradu
Abovská 32
E-mailová adresa starosta@barca.sk
Telefón 055/72 62 411
Fax 055/72 62 438
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map slovakia kosice-barca.png
Wikimedia Commons: Barca
Webová stránka: www.barca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Kaštieľ rodiny Barcai
Kaštieľ rodiny Berzevici
Kaštieľ rodiny Ziči

Košice – mestská časť Barca[4] (iné názvy: Košice-Barca, Barca; v minulosti aj Barča, maď. Bárca, Bárcza) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice IV. V minulosti to bola samostatná obec, rozširovaním Košíc sa s nimi zlúčila v druhej polovici 20. storočia.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Pravekí ľudia sa živili zbieraním plodov a najmä lovom mamutov (z tejto činnosti pochádza ich názov - lovci mamutov) a na sezónnych táboriskách aké poznáme medzi inými z Barce pri Košiciach, si začali budovať chatrče z prútia.[5]

Symboly obce[upraviť | upraviť kód]

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 1201/2006 na svojom XXV. rokovaní dňa 26. októbra 2006 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 82 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Barca

Erb[upraviť | upraviť kód]

V červenom štíte z položeného, hrotom vľavo smerujúceho lemeša vyrastajú tri klasy sprevádzané dvomi hviezdami, všetko zlaté.[1]

Vlajka[upraviť | upraviť kód]

Vlajka mestskej časti pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej a žltej, list je lemovaný žlto – modro deleným lemom. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Časti obce[upraviť | upraviť kód]

  • Boľarov (Borodáčova, Vozárova, Gavlovičova, Krátka, Barčianska)
  • Habeš (Osloboditeľov, Medená, Bronzová, Cínova, Zinková, Pri stanici, Strieborná, Mosadzná)
  • Nová Barca (Podnikateľská, Močiarna, Kubíková, Pri vagovni)
  • Nový Jarek (Barčianska, Hraničná, Kapustná, Ľanová, Ovocná, Turnianska)
  • Ortaš (Abovská, Matičná, Teplého)
  • Stará Barca (Hečkova, Pokojná, Pri pošte, Tešedíkova, Zborovjanova)
  • Svetlá Pusta ("Világoš")
  • Tatry (Timravy, Poničanova, Kostrova, Horovova, Svetlá)

Ulice[upraviť | upraviť kód]

Abovská, Andraščíkova, Barčianska, Borodáčova, Bronzová, Cínová, Cirbusovej, Čkalovova, Fándlyho, Gavlovičova, Hečkova, Horovova, Hraničná, Chrómová,Kapustná, Kostrova, Krátka, Kubíková, Ľanová, Matičná, Medená, Močiarna, Mosadzná, Nám. mladých poľnohospodárov, Niklová, Ovocná, Pokojná, Poničanova, Pri stanici, Pri pošte, Pri vagovni, Radlinského, Strieborná, Svetlá, Svetlá pusta, Teplého, Timravy, Turnianska, Ulica Osloboditeľov, Vozárova, Za školou, Zborovjanova, Zemianska, Zinková.

Vodné toky[upraviť | upraviť kód]

Myslavský potok

Stavby[upraviť | upraviť kód]

K mestskej časti Barca patrí aj Múzeum letectva a Letisko Košice.

Pamiatky [6][upraviť | upraviť kód]

  • Kaštieľ rodiny Ziči je postavený v renesančnom štýle a bol viackrát renovovaný. Pôvodne bol postavený v 15. storočí. Renovovaný bol v roku 1849. V roku 1899 ho prestaval známy košický staviteľ Jakab. Budova slúžila viacerým účelom. V roku 1935 tu bolo Štátne pokusné hospodárstvo, v rokoch 1936 - 1938 tu bola zriadená "Gazdinská škola", v roku 1938 sem umiestnili vojenské veliteľstvo, neskôr Maďarskú žandársku školu. Po oslobodení až do roku 1952 bola časť budovy využívaná na účely zriadenej stanice Zboru národnej bezpečnosti. Od 9. októbra 1955 do 18. septembra 1970 bola v budove kaštieľa Stredná poľnohospodárska technická škola, následne v týchto priestoroch bolo umiestnené Stredné poľnohospodárske učilište. V roku 2008 odkúpila budovu mestská časť a zriadila v nej miestny úrad, knižnicu, múzeum a poštu.
  • Kaštieľ rodiny Barcai sa nachádza v parku naproti reformovanému kostolu, a je postavený v barokokovom štýle zo 17. storočia a konečnú dnešnú podobu dostal v roku 1840. Pri jeho renovácii z neho vybrali základný kameň, na ktorom bol nápis z roku 1454 pri príležitosti vtedajšej renovácie. Tento kaštieľ používala rodina Barcaiovcov prakticky až do roku 1945. Od roku 1955 v ňom sídlil Domov mládeže Strednej Poľnohospodársko-technickej školy. V súčasnosti je plánovaný ako hotel.
  • Kaštieľ rodiny Berzevici je stavbou barokového slohu z 18. storočia, prestavaný v 19. storočí. Po prvej svetovej vojne Berzevici prenajal veľkostatok aj s budovami Moškovičovi, ktorý nechal kaštieľ spustnúť. Po skončení druhej svetovej vojny v ňom umiestnili obchod a hostinec Potravného družstva, ako aj poštový úrad, neskôr slúžil ako sklad. V roku 1976 ho prevzal Pamiatkostav Prešov a neskôr Štátne reštaurátorské ateliéry, ktoré ho mali rekonštruovať. V roku 1995 sa po vyše štvorročných snahách podarilo kaštieľ odkúpiť mestskej časti Košice-Barca. Tá následne kaštieľ predala a dnes ako zrekonštruovaný slúži na súkromné účely.
  • Kostol sv. Petra a Pavla patrí rímskokatolíckej cirkvi. Bol postavený v gotickom slohu v 14. storočí. Bol prestavaný. Prvá časť v roku 1934 a druhá v roku 1944. Posledná väčšia rekonštrukcia prebehla v 80. rokoch minulého storočia. Je zasvätený svätým Petrovi a Pavlovi.
  • Kalvínsky kostol je kostolom reformovanej cirkvi. Bol postavený v roku 1795 a jeho posledná väčšia úprava bola vykonaná v 90-tych rokoch minulého storočia. Vedľa kostola je budova fary postavená v roku 1905.

Pomníky[upraviť | upraviť kód]

Socha pápeža Jána Pavla II.
  • Socha pápeža Jána Pavla II. - slávnostne je oddhalil bývalý osobný tajomník pápeža kardinál Stanisław Dziwisz dňa 15. júla 2006 - 11 rokov po návšteve pápeža Jána Pavla II. v Košiciach-Barci (2. júl 1995). Počas slávnostnej liturgie na košickom letisku vtedy pápež svätorečil troch košických mučeníkov, vyhlásil Košickú arcidiecézu a udelil arcibiskupské pálium Alojzovi Tkáčovi. Socha je umiestnená na konečnej zastávke električky č. 4, pred vstupom do parku. Na slávnosti odhalenia sochy sa zúčastnili Mons. Henryk Józef Nowacky, apoštolský nuncius Svätej stolice na Slovensku, Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup-metropolita, slovenský eurokomisár Ján Figeľ, exprezidenti Slovenska Michal Kováč a Rudolf Schuster a ďalší významní hostia. Autorom sochy je Mgr. art. Peter Harničár, zhotovil ju zo žuly a lešteného nerezového plechu. Munument je vysoký 4,72 metra.

Parky[upraviť | upraviť kód]

Na území mestskej časti sa nachádza park o veľkosti 7 ha, ktorý v minulosti patril medzi najkrajšie parky bývalej Abovskej stolice. Jeho súčasťou je aj jazierko v parku.

Chránený park s unikátnym jazierkom

Šport[upraviť | upraviť kód]

  • Štadión TJ Barca
  • Futbalový klub Barca hrajúci 4- tú najvyššiu súťaž.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť kód]

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Autobusové linky č. 12, 24 a električkové linky č. 4 a R8.

Dôležité firmy[upraviť | upraviť kód]

Osobnosti[upraviť | upraviť kód]

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Starostovia[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 14.
  6. barca.sk

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]