Gemerček
| Gemerček | |
| obec | |
 Kostol sv. Alžbety
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Rimavská Sobota |
| Región | Gemer |
| Nadmorská výška | 246 m n. m. |
| Súradnice | 48°19′03″S 19°59′36″V / 48,3174°S 19,9934°V |
| Rozloha | 11,67 km² (1 167 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 94 (31. 12. 2020) [2] |
| Hustota | 8,05 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1427 |
| Starosta | Karol Kisantal[3] (SMK-MKP) |
| PSČ | 980 31 (pošta Hodejov) |
| ŠÚJ | 514730 |
| EČV | RS |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Gemerček | |
| Webová stránka: obec-gemercek.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Gemerček je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.[4]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží v západnej časti Rimavskej kotliny, v dolinke prítoku Rimavy.[4]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Obec vznikla v 1. polovici 13. storočia na území, ktoré dostala rodina Ratoltovcov. Prvý raz sa spomína v roku 1427 ako majetok Pavla Ratolta.[5] Názvy obce: 1427 Gwmory; 1489 Gemery; 1786 Gömöri; 1920 Gemerček; maď. Kisgömöri.[4] Najstarším známym zemepánom obce bol Juraj Jolsvai. V roku 1489 bola obec vo vlastníctve zemianskej rodiny Gömöryovcov, neskôr Mariássyvcov a Hámosovcov. V roku 1554 ju zničili Turci a v roku1683 poľsko-litovské vojská. V roku 1773 tu žilo 11 rodín poddaných a 5 rodín želiarov, roku 1828 bolo v 29 domoch 225 obyvateľov zaoberajúcich sa hlavne poľnohospodárstvom a ovocinárstvom.[4]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety Uhorskej, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1880-1883. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou s neobarokovou výmaľbou, nachádza sa tu empora nesená dvoma piliermi, ktorá je podklenutá českými plackami. Zariadenie pochádza z doby vzniku kostola. Oltár sv. Alžbety s prvkami secesie je zo začiatku 20. storočia. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami, na priečelí s lizénami. Veža je členená kordónovou rímsou a pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.[6]
- Prícestná kaplnka, neskoroklasicistická stavba vo forme edikuly na pôdoryse štvorca z roku 1883.[7] Priečelie kaplnky je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom, bočné strany lizénovými rámami.
Kostol sv. Alžbety Uhorskej
Interiér kostola
Klenby
Detail výmaľby stropu
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 – 2022 : október 2021 : Počet a podiel platných hlasov pre kandidátov na starostu za obce [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2021-10. Dostupné online.
- ↑ a b c d SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 591.
- ↑ Súpis pamiatok na Slovensku, A-J. Bratislava : Pravda, 1968. 65-103-67. S. 373.
- ↑ Gemerček - Kostol sv. Alžbety Uhorskej [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Gemerček - Prícestná kaplnka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |