Gemerček
Vzhľad
| Gemerček | ||
| obec | ||
Kostol sv. Alžbety | ||
|
||
| Štát | ||
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Rimavská Sobota | |
| Región | Gemer | |
| Nadmorská výška | 246 m n. m. | |
| Súradnice | 48°19′03″S 19°59′36″V / 48,3174°S 19,9934°V | |
| Rozloha | 11,67 km² (1 167 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 88 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 7,54 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1427 | |
| Starosta | Karol Kisantal[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) | |
| PSČ | 980 31 (pošta Hodejov) | |
| ŠÚJ | 514730 | |
| EČV (do r. 2022) | RS | |
| Tel. predvoľba | +421-47 | |
|
Poloha obce na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Gemerček | ||
| Webová stránka: gemercek.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Gemerček je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.[4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v západnej časti Rimavskej kotliny, v dolinke prítoku Rimavy.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec vznikla v 1. polovici 13. storočia na území, ktoré dostala rodina Ratoltovcov. Prvý raz sa spomína v roku 1427 ako majetok Pavla Ratolta.[5] Názvy obce: 1427 Gwmory; 1489 Gemery; 1786 Gömöri; 1920 Gemerček; maď. Kisgömöri.[4] Najstarším známym zemepánom obce bol Juraj Jolsvai. V roku 1489 bola obec vo vlastníctve zemianskej rodiny Gömöryovcov, neskôr Mariássyvcov a Hámosovcov. V roku 1554 ju zničili Turci a v roku 1683 poľsko-litovské vojská. V roku 1773 tu žilo 11 rodín poddaných a 5 rodín želiarov, roku 1828 bolo v 29 domoch 225 obyvateľov zaoberajúcich sa hlavne poľnohospodárstvom a ovocinárstvom.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety Uhorskej, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1880-1883. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou s neobarokovou výmaľbou, nachádza sa tu empora nesená dvoma piliermi, ktorá je podklenutá českými plackami. Zariadenie pochádza z doby vzniku kostola. Oltár sv. Alžbety s prvkami secesie je zo začiatku 20. storočia. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami, na priečelí s lizénami. Veža je členená kordónovou rímsou a pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.[6]
- Prícestná kaplnka, neskoroklasicistická stavba vo forme edikuly na pôdoryse štvorca z roku 1883.[7] Priečelie kaplnky je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom, bočné strany lizénovými rámami.
- Kostol sv. Alžbety Uhorskej
- Interiér kostola
- Klenby
- Detail výmaľby stropu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- 1 2 3 4 SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 591.
- ↑ GEMERČEK. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Obzor, 1968. 536 s. S. 373.
- ↑ Gemerček - Kostol sv. Alžbety Uhorskej [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Gemerček - Prícestná kaplnka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gemerček
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

