Ožďany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°22′39″S 19°53′42″V / 48,377500°S 19,895000°V / 48.377500; 19.895000
Ožďany
obec
Ožďany - Rímskokatolícky kostol sv. Michala.jpg
Rímskokatolícky kostol sv. Michala
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Malohont
Nadmorská výška 213 m n. m.
Súradnice 48°22′39″S 19°53′42″V / 48,377500°S 19,895000°V / 48.377500; 19.895000
Rozloha 37,17 km² (3 717 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 652 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 44,44 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Adrian Barto[3] (SMER-SD)
PSČ 980 11
ŠÚJ 515264
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad

98011 Ožďany
E-mailová adresa poslať email
Telefón 047-569 41 46
Fax 047-569 46 46
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Ožďany
Webová stránka: www.ozdany.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál
Panoráma obce Ožďany

Ožďany (maď. Osgyán) sú obec na Slovensku v Banskobystrickom kraji v okrese Rimavská Sobota.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Priľahlé časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Antalka, Apátik, Babin most, Bálince, Čierna lúka, Duránciho štavica, Mlynárka, Sibukor, Tehlovňa, Židovo, Žíp (osada, nie obec Žíp)

Vodné toky a plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • potok Suchá
  • Oždiansky rybník - vodná nádrž o rozlohe 8ha pri ústí Maštinského potoka

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka priaznivej polohe bola obec osídlená už v mladšej dobe kamennej. Hoci stredoveká osada tu existovala už v 13. storočí, prvá písomná zmienka, v ktorej sa spomína obec i farnosť, pochádza až z roku 1332. Pôvodne patrila rodine Orléovcov, neskôr Bakošovcom a od 17. storočia Korponayovcom a Luzénszkovcom. V obci sa nachádzal hrad, postavený začiatkom 14. storočia. V roku 1452 ho obsadili Husiti - vojská Jána Jiskru z Brandýsa ktorý ho držali až do roku 1460. V roku 1552 František Bobek z tohoto kaštieľa viedol neúspešný útok na mesto Fiľakovo, ktoré bolo v tej dobe pod vládov Turkov.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ Ožďany[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ v Ožďanoch je pôvodne renesančná poschodová stavba z prvej polovice 17. storočia na mieste, kde stál starší hrad pravdepodobne zo začiatku 14. storočia, ktorý v roku 1604 vypálilo cisárske vojsko. Zvyšky gotického hradu boli včlenené do nového kaštieľa, ktorý má pôdorys nepravidelného štvoruholníka. Jeho krídla majú rozličnú dĺžku - čelné juhozápadné krídlo je mierne navonok zalomené, protiľahlé len čiastočne (doplnené múrom so zadnou bránkou na nádvorie). Vstup do kaštieľa nie je v osi, ale v ľavej časti predného krídla. Kaštieľ v polovici 18.storočia prestavali a prefasádovali aj štyri nárožné veže. Krídla dostali niektoré nové klenby, v rohu nádvoria pristavali schodište, takže kaštieľ mal okrem schodiska v severozápadnom krídle ďalšie v južnom rohu a pri východnej veži. Najväčšiu zmenu priniesla prestavba fasády. Vstupnú časť zdôraznila vystupujúca bočná výplň pilastrov s prestavanými stĺpmi. Na ich bohaté rímsové hlavice dosadá stlačený oblúk až vo výške rímsy strechy. V pravej časti priečelia neskôr pristavali na štyroch stĺpoch balkón, ktorý mal vyvážiť veľké architektonické zdôraznenie portálu.

V parku kaštieľa postavili klasicistický pavilón a v prvej polovici 19. storočia pri kaštieli empírovú stavbu v podobe gréckeho chrámu in antis. Menšie opravy na kaštieli už veľa nezmenili a do druhej svetovej vojny bol obývaný. Väčšiu ujmu utrpel v roku 1945, keď bol značne poškodený priamymi zásahmi. Pred zánikom zachránila objekt aspoň provizórna oprava v rokoch 1951-1953 (namiesto jednej nárožnej veže postavili štvorhrannú a obnovili strechu).

Informácie sú z knihy: Štefan Pisoň - Hrady, zámky a kaštiele, 1973

Na severnej strane za kaštieľom sa nachádza rozsiahly park. Údajne je v ňom pochovaná Juliana Korponaiová známa ako levočská biela pani. Park sa dnes už nepoužíva, je zarastený. Kedysi sa v ňom konali "guláš párty" spojené väčšinou s dňom detí.

Oždianske lýceum[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa dlhé roky nachádzalo latinské lýceum. Vo všeobecnosti je považované za predchodcu gymnázia v Rimavskej Sobote. Bol to typ vtedajších latinských škôl s primitívnou metódou „mechanického“ učenia. Lýceum sídlilo v obci Ožďany 210 rokov, konkrétne v rokoch 1643 až 1853. Počas tejto dlhej činnosti lýceum hostilo niekoľko známych osobností, či už v roli profesorov, rektorov, kantorov, či samotných študentov. Medzi nich patria:

Zakladateľom lýcea bol zemský pán Gabriel Bakoš, ktorý presídlil existujúce lýceum z Fiľakova v období Rákociho povstania. Na počiatku lýceum sídlilo priamo v kaštieli u zemského pána Bakoša. Bohužiaľ ho v roku 1742 zničil požiar. Následne pán G. Korponay, vtedajší zemepán, dal postaviť novú školskú budovu, už priamo v obci.

V súčasnosti je na budove Obecného úradu umiestnená pamätná tabuľa na počesť tohoto lýcea.

Evanjelický kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Miestny evanjelický kostol je barokovo-klasicistická jednoloďová stavba z roku 1825. Jedná sa o sieňový priestor so segmentovo ukončeným presbytériom. Veža je súčasťou hmoty kostola, mierne vystupuje z fasády v podobe rizalitu, je ukončená barokovou helmicou s laternou. Kostol bol obnovovaný v roku 1929.

Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu trojstranová protestantská empora spočívajúca na pilieroch. Oltár je klasicistický portálového typu so štyrmi stĺpmi. Ústredný obraz predstavuje Premenenie Pána od A. Martinelliho. Ďalej sa v interiéri nachádza klasicistická kazateľnica.[4]

Rímskokatolícky kostol[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza aj neskorobarokový rímskokatolícky kostol sv. Michala z z rokov 1768-1774. Jedná sa o jednoloďovú stavbu, prestavaný bol v rokoch 1832 a 1895.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Levočská Biela pani z Oždian[upraviť | upraviť zdroj]

Západne od Rimavskej Soboty leží pri hlavnej ceste smerom na Lučenec a na východnom okraji Lučeneckej kotliny obec Ožďany. Túto dedinku každý soboťan pozná, no možno málokto vie, že výnimočná Levočská biela pani, ktorej príbeh majstrovsky zvečnil maďarský spisovateľ Mór Jókai, pochádzala práve z Oždian. Biela pani Juliana Géciová-Korponaiová, skutočne žila a v celých uhorských dejinách je to prvá a údajne jediná žena, ktorá sa dopustila vlastizrady. Kvôli tomuto činu bola odsúdená a neskôr popravená.

Levočská biela pani (Juliana Géciová-Korponaiová) pochádzala z Oždian a bola dcérou Žigmunda Géciho plukovníka telesnej stráže Imricha Tököliho. Stala sa manželkou jedného z hradných pánov v čase stavovského povstania Františka II. Rákociho. Júliin manžel Ján Korponai stál na strane cisára, avšak kvôli žene sa dal na stranu kurucov. Juliana, sa v snahe získať pre svojho syna skonfiškovaný rodový majetok údajne stala cisárskou špiónkou. Vyslali ju do Levoče, ktorá bola v obkľúčení cisárskeho vojska. Stala sa milenkou kuruckého veliteľa baróna Štefan Andrášiho , ktorému podľa legendy potajomky zobrala kľúče od mestskej brány. Krátko na to vpustila cisárske vojsko do mesta, ktoré padlo bez boja. Získanú dôveru cisárskej strany stratila, keď v roku 1712 prijala, namiesto otca, ktorý nebol doma, listy od kuruckých emigrantov z Poľska, ktoré vyzývali na nové povstanie. Obvinili ju zo zrady a 25. septembra 1714 ju v Rábe ako 25-ročnú popravili.

Ján Chalupka[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Chalupka, pseudonymy Anonymus Belae Regis Notarius, Chlk, CLVI a i. (* 28. október 1791, Horná Mičiná – † 15. júl 1871, Brezno) bol slovenský dramatik, publicista, prozaik a evanjelický kňaz.

Juraj Palkovič[upraviť | upraviť zdroj]

Juraj Palkovič (* 27. február 1769, Rimavská Baňa – † 13. jún 1850, Bratislava) bol slovenský básnik, novinár, prekladateľ, pedagóg, organizátor kultúrneho života, profesor bratislavského evanjelického lýcea (na ktorom umožnil činnosť Ľudovítovi Štúrovi) a v rokoch 1832 - 1836 poslanec uhorského snemu za mesto Krupina.

Samuel Reuss[upraviť | upraviť zdroj]

Samuel Reuss (* 8. september 1783 Slovenská Ľupča - † 22. december 1852 Revúca) bol etnograf, historik, evanjelický kňaz.

Ján Francisci-Rimavský[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Francisci-Rimavský, vlastným menom Ján Francisci, tiež Janko Francisci, pseudonymy Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský a iné (* 1. jún 1822, Hnúšťa – † 7. marec 1905, Martin) bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra.

Ján Botto[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Botto, (pseudonymy Janko Maginhradský a i.) (* 27. január 1829, Vyšný Skálnik – † 28. apríl 1881, Banská Bystrica) bol slovenský romantický básnik, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou.

Ľudovít Kubáni[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovít Kubáni, (pseudonym Hladovanský)(* 16. október 1830, Slovenské Zahorany, teraz Horné Zahorany – † 30. november 1869, Rimavské Brezovo) bol slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik.

Samuel Kollár[upraviť | upraviť zdroj]

Samuel Kollár (* 14. január 1769, Hrnčiarska Ves – † 8. august 1830, Čerenčany) bol historik.

Michal Miloslav Bakulíni[upraviť | upraviť zdroj]

Michal Miloslav Bakulíni (* 1875 - † 1882) - revolucionár.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Futbalový klub[upraviť | upraviť zdroj]

  • Muži: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
  • Dorast: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
  • Žiaci: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota

Šport v škole[upraviť | upraviť zdroj]

Žiaci Ožďanskej základnej školy majú možnosť zúčastňovať sa každý pracovný deň od 13:00 do 15:00 pohybových krúžkov, kde si môžu vybrať z rôznych aktivít, napr.: futbal, tenis, vybíjaná, hádzaná, basketbal, softbal.

Každý piatok od 13:00 do 15:00 môžu hrať street hockey, prihlásiť sa môže každý žiak druhého stupňa.

V zime sa každoročne za pomoci dobrovoľného hasičského zboru, učiteľov a aj niektorých žiakov robí v škole ľad. Je prístupný všetkým obyvateľom obce zadarmo kedykoľvek.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Akcia ku dňu detí, koná sa každoročne na futbalovom ihrisku. Dobrovoľníci pripravujú pre deti rôzne súťaže.
  • 'Mikuláš, každý rok sa koná akcia ku sviatku sv. Mikuláša. Svoje nacvičené tance, scénky a pod. prezentujú deti v miestnom kultúrnom dome. Vystupujú tu deti prevažne z materskej školy a zo základnej školy.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Rýchlostný cestný úsek má dĺžku 6,09 km. Výstavba sa začala v decembri 2004. Postavený je v polovičnom profile (R11,5/100). Pri koncoch úseku sú dočasné úrovňové križovatky. Na trase sú 4 mosty s celkovou dĺžkou 0,86 km a dve premostenia ponad R2. Nahradí cestu I/50 prechádzajúcu cez Ožďany. Skráti cestu medzi Lučencom a Rimavskou Sobotou o 0,4 km. Ročná priemerná denná intenzita na ceste I/50 Ožďany - Rimavská Sobota v roku 2005 dosahovala 7443 vozidiel za 24 hodín (v roku 2000 dosahovala 5821 v./24h). Úsek uviedli do prevádzky 4.decembra 2006.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Ožďany- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]