Kačica divá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kačica divá
Mallard 080508.jpg
Samec
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Anas platyrhynchos
Linnaeus, 1758
Synonymá
kačica veľká
Anas platyrhynchos distribution map.png
Mapa rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kačica divá alebo kačica veľká[2] (lat. Anas platyrhynchos) je zúbkozobec z čeľade kačicovité (Anatidae). Kačica divá je najčastejšie a najďalej rozšírený druh kačice. Vyskytuje sa na celej severnej pologuli, od Európy cez Áziu až do Severnej Ameriky.[3] Na Novom Zélande je dovezená[4] a skrížená s domácou Anas superciliosa. V mnohých mestách sa vyskytujú kačice divé, ktoré sú skrížené s kačicou domácou a vyznačujú sa odlišným sfarbením. Je to najbežnejšia kačica Európy a hniezdi aj nad 2 000 m n. m..[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kačica divá váži 850 až 1400 gramov.[5] Jej dĺžka je približne 58 cm[6] (51 – 62 cm)[7] a jej rozpätie krídel až 81 - 98 cm[7] a dokáže letieť maximálnou rýchlosťou 110 km za hodinu.

Operenie samčeka (káčer) je sivé, s hnedou hruďou, hnedastým chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Hlava je kovovo zelená a pod tým s bielym pruhom na krku, zobák je zelenožltý. Na zadnom okraji krídel sa nachádza kovovo modrý bielo lemovaný pás. Konce chvosta sú kučeravé. V časovom období medzi júlom a augustom je operenie samčeka zameniteľne podobné sfarbeniu samičky. Sfarbenie zobáka (naďalej značne žltý zobák samčeka a v protiklade tmavo sivý až hnedý zobák samičky), ligotavejšie "zrkadlo" na krídle, tmavší vrch hlavy a hnedšia hruď poskytujú dobré rozpoznávacie znaky.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Samec pískavé "jip-jip"
externý odkaz
33 s, Poľsko

Samec sa v čase rozmnožovania ozýva vysokým pískavým "jip-jip"[6] a tichým nosovým zvukom "rääb-räb-räb-räb" pripomínajúcim žaby.[7]. Samica hlasno kváka[6] "wäk-wäk-wäk".[7]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je jeden z najrozšírenejších hniezdičov a zimujúcich druhov. Najvyššie položené hniezdiská boli zistené na Nižnom Temnosmrečinskom plese 1 677 m n. m. a Veľkom Roháčskom plese 1 562 m n. m..[3] Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 12 000 - 20 000, zimujúcich jedincov 60 000 - 120 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Kačica divá hniezdi na dobre zarastených brehoch a ostrovoch tečúcich či stojatých vôd a močiarov. Počas migrácie uprednostňujú veľké otvorené vodné plochy. V najväčších množstvách zimujú na veľkých vodných tokoch a rozsiahlych nezamrznutých vodných plochách.[3][5]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie párenia je na jar. Párenie prebieha podľa komplikovaného rituálu. Kačice divé si stavajú hniezdo z rastlín na brežnom násype. Samičky sedia na vajciach raz do roka. Na 7 až 11(výnimočne aj 20) vajciach sedí 25 až 28 dní.[5] Tri dni pred vyliahnutím začína kačiatko pípať. S vaječným zubom (špicatý zub na konci zobáka) spraví dieru do vápennej škrupiny a keď sa dostane von, zostane vyčerpané ležať. Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté, po krátkom čase opúšťajú hniezdo a vedia od začiatku plávať. V prvých hodinách života bežia za tým, koho vidia ako prvého. To je najčastejšie matka. Táto forma interakcie učenia a vrodeného správania je u druhov so starostlivosťou o mláďatá rozhodujúcou súčasťou rozmnožovacieho cyklu. Odlišuje sa predovšetkým dvoma zvláštnosťami od iných druhov učenia: po prvé – je nevratné a po druhé – učenie je obmedzené na citlivú fázu (kritickú periódu). Po ôsmich týždňoch vedia kačice lietať.[5] Kačica dáva pozor na mláďatá 50 až 60 dní.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potrava kačice divej pozostáva prevažne z rastlinných látok. Má rada semená, plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. K potravinovému spektru patrí ale aj hmyz, mäkkýše, larvy, malé raky, žubrienky, ikry, malé ryby, žaby, červíky, a dokonca myši. Na jeseň žerie aj žalude a iné orechy.[5] Na kŕmnych miestach žerú príležitostne aj chlieb a kuchynský odpad.

Pri hľadaní potravy a v nebezpečenstve sa kačice ponárajú. Chvost pritom vyčnieva z vody. Zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou. Potrava sa tu zachytáva.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-03-11]. Dostupné online.
  3. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Kačica divá, str. 131 – 133, Darolová, A., Krištín, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  4. LONG, John L. (1981). Introduced Birds of the World. Agricultural Protection Board of Western Australia, 21–493.
  5. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  6. a b c d PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]