Magnezit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Magnezit
MgCO₃
Klasifikácia
Strunzova klasifikáciaV/B.02 (8.vyd.)
5.AB.05 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia5.AB.05 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia14.1.1.2 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaTrigonálna sústava
Zoznam minerálov
Magnezit na mindat.org
Magnezit na Commons

Magnezit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan horečnatý – MgCO3.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Tento uhličitan má názov podla svojho zloženia, nakoľko obsahuje horčík (až 49,6% MgO). Minerál vytvára klencové a zriedkavejšie i prizmatické, tabuľkovité alebo skalenoédrické kryštály. Vyskytuje sa však aj v celistvej masívnej, šupinkovitej, vláknitej alebo zrnitej podobe. Môže byť bezfarebný, biely, sivý, žltkastý alebo hnedý, vryp má biely. Mení sa od priehľadného až po priesvitný a vyznačuje sa skleným alebo matným leskom. Tvorí plynulý izomorfný rad so sideritom (Mg môže byť izomorfne zastúpený Fe až po FeCO3). Časť Mg môže byť nahradená Mn a Ca.

Fyzikálno-chemické vlastnosti: Makroskopicky je často podobný kalcitu alebo dolomitu, od ktorých ho odlišujeme farbiacimi skúškami. Chemicky je stálejší ako kalcit a v zriedenej studenej kyseline chlorovodíkovej sa len nezreteľne rozkladá. Mikrokryštalický magnezit je biely až žltkastý s lastúrnatým lomom. Tvrdosť sa rovná 4 – 4,5.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká viacerými spôsobmi. Kryptokryštalický magnezit vzniká zvetrávaním ultrabázických hornín bohatých na Mg, najmä peridotitov či serpentinitov a následným prienikom fluíd bohatých na CO2 do týchto sedimentov. Metasomatickým zatláčaním CaCO3 pri prínose hydrotermálnych roztokov s vysokým obsahom Mg do vápencov a dolomitov vzniká kryštalický magnezit. Sedimentárne ložiská vznikajú spolu s evaporitmi v plytkých zátokách a hypersalinných jazerách.[1]

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Magnezit sa so šumením rozpúšťa v teplej kyseline chlorovodíkovej. Od vápenca sa niekedy dá odlíšiť vďaka vyššej hmotnosti, no zväčša sú potrebné chemické analýzy na horčík. Kryptokryštalické formy možno od podobného kremeňa odlíšiť vďaka nižšej tvrdosti.[2]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými producentmi magnezitu vo svete sú Čína (50,5%), Rusko (13,1%), Turecko (10,1%), Slovensko (6,5%) a Brazília (5%)[3]. Najväčšie ložiská v Rusku sú na Urale, v okolí mesta Satka, v Alpách pri rakúskom Veitschi, gréckom ostrove Euboia. V USA sú známe viaceré lokality v Kalifornii, Washingtone a Nevade[2]. V Českom masíve sa magnezit vyskytuje v serpentinitoch pri mestečku Křemže, Dolných Kraloviach, v Novej Vsi u Oslavan[4] a inde.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Magnezit z oblasti Lubeníka

Najlepšie lokality na Slovensku sú Hnúšťa-Likier (okres Rimavská Sobota), Jelšava (pri Revúcej, okres Revúca), Košice (ložisko Bankov, okres Košice I), Lubeník (pri Revúcej).

Veľké ložiská kryštalického magnezitu sú viazané hlavne na karbónske vápence a dolomity v Slovenskom rudohorí v pásme od Lučenca po Košice a Ochtinú (Jelšava, Lubeník, Burda, Podrečany, Dúbrava). Prakticky všetky sa nachádzajú v okolí Lubenícko-margecianskej línie, tvoria veľké alebo menšie šošovkovité telesá uprostred sericiticko-grafitických bridlíc, v podloží ktorých sa nachádzajú piesčité bridlice prípadne i hrubé polohy diabasových tufov a tufitov, prípadne i gabrodioritov a gabroamfibolitov[1]. Niekoľko menších výskytov sa nachádza v gelnickej a rakoveckej skupine gemerika. Vo veporiku sú ložiská magnezitu viac metamorfované a vyskytujú sa spolu s mastencom, ktorý sa tu ťaží. Na lokalitách Kokava, Sinec, Sarno a Polom sa ťaží iba mastenec, v Mútniku i magnezit[3]. Teleso magnezitu viazané na zvetrávanie ultrabázických hornín sa nachádza pri Hodkovciach západne od Košíc, nemá ekonomický význam[1]. Ťaží sa buď povrchovým spôsobom vo veľkolomoch lievikovitého tvaru, alebo podzemným spôsobom komorami. Magnezit sa stal vyhľadávanou surovinou len začiatkom 20. storočia.

Ťažba magnezitu[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa zásoby magnezitu odhadujú na 1124 miliárd ton. Ročná ťažba v roku 2005 bola okolo 1 292 000 ton[3], 80% magnezitu je určeného na export[5]. Ťažbu na Slovensku vykonávajú nasledovné spoločnosti:

  • Slovenské magnezitové závody, a. s., Jelšava – s dominantným postavením v ťažbe magnezitu, výrobe koncentrátov a zamestnanosti v rámci Slovenska,
  • Slovmag, a. s., Lubeník so sídlom v Revúcej,
  • KOMAG, m. z. Košice s.r.o. so sídlom v Košiciach.
  • Genes, a. s., so sídlom v Hnúšti

Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Magnezit sa používa na výrobu slinku, ktorý sa získava zahriatím a zbavením CO2, čím sa získa takmer čistý MgO. Z neho sa ďalej vyrábajú magnezitové a chrómmagnezitové tehly, ktoré majú dobré tepelno izolačné vlastnosti a veľkú žiaruvzdornosť. Používa sa na žiaruvzdorné obmurovky pecí. V minulosti sa z neho vyrábal kovový horčík, od čoho sa upustilo. Na výrobu kovového horčíka sa uprednostňuje získavanie z morskej vody[2].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Veľký, J. a kolektív, 1979: Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 449
  2. a b c Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  3. a b c Michaeli, E., 2006: Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky.[nefunkčný odkaz] Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
  4. Magnesit, MgCO3 [online]. velebil.net, 16.5.2009. Dostupné online.
  5. Baláž, P. 2006: Nerastné bohatstvo a jeho využívanie. Archivované 2016-03-06 na Wayback Machine Enviromagazín 9, 5, s. 8-9

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému magnezit

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]