Siderit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Siderit pozri Siderit (rozlišovacia stránka).
Siderit
Siderit
Siderit z bane Sterling mine, Antwerp, Jefferson County, štát New York, USA.
FeCO3
Všeobecné informácie
Trieda Nitráty, karbonáty a boráty
Zaradenie V/B.02-40
Rok objavenia 1845
Pôvod názvu z gr. sideros - železo
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava trigonálna
Bodová grupa 32/m
Priestorová grupa R3c
Mriežkové param. a=4,72 Å
c=15,46 Å
V=298,28
Z=6
Morfológia
Habitus masívny, jemnozrnitý, kryštalické drúzy, romboédrické {1011}, skalenoédrické {2131}, prizmatické {1010}, {0001} kryštály
Zrasty zriedkavo podľa {0112}, {0001}
Optické vlastnosti
Farba(y) žltohnedý, hnedý, šedý
Farba vrypu biely
Lesk sklený
Priesvitnosť priesvitný až polopriehľadný
Indexy lomu nε=1,57-1,633
nω=1,785-1,875
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 3,5
Hustota 3,96 kg.dm−3
Štiepateľnosť dokonalá podľa {1011}
Lom lastúrový
Ostatné
Rozpustnosť v kyselinách
Odrody a variety
koloidný siderit, pistomesit, sideroplesit, sférosiderit, prímesi so zvýšeným obsahom Ca, Co, Mn, Mg, Zn
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Siderit alebo ocieľok je minerál, kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan železnatý - FeCO3.

Názov pochádza z gr. sídērosželezo.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

V drúzach tvorí kryštály tvaru klenca (romboédra), niekedy i tabuľkovité alebo skalenoédrické kryštály, ktoré mávajú zakrivené plochy a niekedy bývajú aj zdvojčatené. Častejšie sa však vyskytuje v zrnitých agregátoch, kompaktnej alebo guľôčkovitej podobe. Má obvykle sivú, bledožltú, hnedú až zelenkastú farbu. Je priesvitný až nepriehľadný, máva sklený, perleťový alebo hodvábny lesk[1]. Môže tvoriť tuhé roztoky s magnezitom.

Diagnostické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Siderit šumí iba pri reakcii s horúcou kyselinou chlorovodíkovou, čím ho možno odlíšiť od kalcitu, ktorý šumí už v studenej zriedenej kyseline chlorovodíkovej. Oproti iným karbonátom má väčšiu hustotu. Od sfaleritu sa odlišuje svojou nápadnou rombickou štiepateľnosťou[2]. Pri pozorovaní polarizačným mikroskopom v ňom nevidno mikrofosílie.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká metasomatózou a hydrotermálnymi procesmi i sedimentáciou. Hydrotermálne zatláčanie je najčastejšie pri prechode žilných fluíd a subvulkanických magmatických telies cez karbonátové horniny. Jemnozrnné až oolitické sedimentárne odrody vznikajú usadzovaním hlavne v lagúnach, alebo zálivoch morí s redukčnými podmienkami[3]. V prekambriu vznikal spolu s ostatnými páskovanými železnými rudami.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Siderit má obsah železa 48 % s prímesou mangánu a neobsahuje nežiaduce prvky síru, fosfor a pre ľahké hutné spracovanie je používaný ako železná ruda. Na Slovensku pokrývala v roku 2006 ťažba sideritu, ktorý bol jedinou použiteľnou rudou železa v krajine okolo 11 % domácej spotreby[4].

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Je to bežný minerál metamorfovaných železných formácií, prípadne železných sedimentov. Oolické konkrécie zmiešané s ílmi sprevádzajú polohy bridlíc v okolí uhoľných slojov[2]. Taktiež sa vyskytuje na hydrotermálnych žilách, karbonatitoch, vzácne aj v nefelinických pegmatitoch. Ako bežné asociované minerály sa spolu so sideritom cna hydrotermálnych žilách sú kremeň, barit, fluorit, chalkopyrit, pyrit, galenit a minerály striebra[2].

Vyskytuje sa v ložiskách v Nemecku (Freiberg, Neudorf), Rakúsku (Štajersko), Francúzsku, Anglicku (Cornwall), Portugalsku, Kanade (veľké kryštály v provincii Quebec), USA (Arizona, Colorado), Brazílii (Minas Gerais), Bolívii a v Grónsku. V Česku sa vyskytuje v okolí mesta Příbram.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Siderit sa priemyselne ťažil banským spôsobom v stratiformných hydrotermálne-metasomatickýcho ložiskách v Slovenskom rudohorí. Nedávno boli najdôležitejšie ložiská v okrese Rožňava pri obciach Nižná Slaná a Kobeliarovo ťažené firmou Siderit, s.r.o. Nižná Slaná. Obe ložiská sa nachádzajú v komplexe staropaleozoických hornín gemerika[4]. V súčasnosti je ťažba prerušená.[5] Staršie vyťažené ložiská tohto typu sa nachádzajú v Železníku, Dobšinej, Vlachove.

V minulosti patrili k najvýznamnejším hydrotermálnym ložiskám Rudňany, Bindt (dnes Hnilčík), Nálepkovo, Švedlár, Žakarovce, Gelnica, Rákoš, Štítnik, Rožňava, Rožňavské Bystré, Krásnohorské Podhradie, Drnava, Medzev a iné[3].

Mimo Spišsko-gemerského rudohoria sú výskytu sideritu známe aj z Nízkych Tatier, v oblasti medzi Chabencom a Vyšnou Bocou, pri Jarabej, Mýte pod Ďumbierom. Tiež pri Čiernom Balogu, Osrblí, Ľubietovej, Španej Doline a Dúbrave. Väčšina z nich je spojená s prechodom subvulkanických telies neogénnych vulkanitov cez mezozoické karbonáty subtatranských príkrovov, alebo obalu kryštalinika. Známy je i z okolia Pezinka (Malé Karpaty), alebo Jedľových Kostolian (Tribeč). Na východnom Slovensku sú známe neogénne pelosiderity v okolí Vyšného Nemeckého, Sejkova, Sobreniec, pri Hnojnom, podobne ako v handlovsko-nováckej hnedouhoľneh panve[1][3].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Minerály a horniny Slovenska - Minerály: Siderit FeCO3 [online]. mineraly.sk, [cit. 2008-09-17]. Dostupné online.
  2. a b c Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  3. a b c Veľký, J. a kolektív, 1980; Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, s. 231
  4. a b Michaeli, E., 2006: Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
  5. Siderit Nižná Slaná je už v konkurze [online]. hnonline.sk, 25.11.2008, [cit. 2010-01-19]. Dostupné online.

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]