Štiepateľnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Štiepateľnosť je spôsob rozpadávania minerálu (nerastu) pozdĺž presne určených štiepnych plôch. Tieto plochy sa nachádzajú väčšinou medzi vrstvami atómov alebo na miestach, kde sú väzby medzi atómami najslabšie. Štiepne plochy nie sú také hladké ako kryštálové plochy, hoci sú veľmi súdržné a rovnomerne odrážajú svetlo.

Takzvané štiepne tvary obmedzujú nové hladké štiepne plochy. Niektoré minerály majú štiepateľnosť v niekoľkých rozličných smeroch, ako napríklad kamenná soľ a galenit pozdĺž plôch osemstenu, kalcit sa rozpadá na fragmenty klenca. Iné minerály, ako napr. sľudy, sadrovec alebo topás, majú dokonalú štiepateľnosť len v jednom smere, v iných smeroch je ich štiepateľnosť menej dokonalá alebo nijaká. Na priehľadných kryštáloch môžeme niekedy starostlivým pozorovaním zistiť tenké trhlinky štiepateľnosti prebiehajúce v určitých kryštalografických smeroch. Tieto trhlinky môžu veľmi dobre pomôcť pri identifikácii.

Štiepateľnosť minerálu môže byť:

  • dokonalá
  • menej dokonalá
  • nedokonalá
  • bez štiepateľnosti

Väčšina minerálov sa štiepe aj láme, no niektoré sa len lámu. Neštiepateľné nerasty sú teda nerasty lomné.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]