Emil Stodola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Emil Stodola
politik, právnik
Emil Stodola
Narodenie 22. marec 1862
Liptovský Mikuláš
Úmrtie 28. jún 1945 (83 rokov)
Bratislava

JUDr. Emil Miloslav Stodola (* 22. marec 1862, Liptovský Mikuláš – † 28. jún 1945, Bratislava) bol slovenský politik a právnik, signatár Martinskej deklarácie.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, časti Vrbica – Hušták č. 26 (podľa vtedajšieho číslovania) do evanjelickej rodiny národne uvedomelého, zámožného mikulášskeho garbiara Ondreja Stodolu (v matrike uvedený ako mešťan, pri narodení staršieho brata Aurela ako remeselník) a Anny, rod. Kováčovej. Týždeň po narodení dostal pri krste mená Emil Miloslav.

Študoval právo vo Viedni, v Berlíne, Prahe a Budapešti. Od roku 1891 pôsobil ako advokát v Liptovskom Mikuláši. Popri advokátskej praxi sa angažoval aj v slovenskom národnom hnutí. Bol členom SNS, od roku 1895 bol členom jej vedenia a mal zásluhu na tom, že strana zanechala politiku pasivity. V roku 1905 neúspešne kandidoval do uhorského smenu.

V roku 1911 odišiel do Budapešti, kde pracoval ako advokát do roku 1918. Tu sa venoval spolkovej činnosti a stýkal sa aj s maďarskými demokratmi okolo Oszkára Jásziho, ktorí hľadali efektívnejšie riešenie národnostnej otázky. Usiloval sa o zjednotenie slovenského národného hnutia. Počas prvej svetovej vojny udržiaval spojenie s českými politikmi vo Viedni. Roku 1917 začal vydávať odborný časopis Právny obzor.

Od začiatku roku 1918 sa snažil o obnovenie činnosti SNS. Naliehal na vytvorenie Slovenskej národnej rady. Pripravoval zhromaždenie v Martine 30. októbra 1918, kam priniesol aj svoj vlastný návrh Deklarácie, v ktorom zdôraznil obchádzanie občianskych slobôd a nerovnoprávne postavenie slovenského národa v Uhorsku. Na porade SNR požadoval vybudovanie samosprávy Slovenska najneskôr do desiatich rokov.

Na jeseň 1918 sa usadil v Bratislave. Odmietol vládne funkcie, ostal však činný v SNS. Bol odporcom jej zjednotenia s Národnou republikánskou stranou roľníckou. Keď sa strana v marci 1921 opäť osamostatnila, stal sa jej predsedom. V roku 1922, keď sa do popredia strany dostalo výrazne nacionalistické krídlo, abdikoval a odišiel z aktívneho politického života. Venoval sa advokátskej praxi a odbornej práci. Aj naďalej pracoval na projekte samosprávy Slovenska a demokratizácie verejnej správy, keď doporučoval cestu postupného rozširovania samosprávy prestavbou existujúcich inštitúcií a zákonov.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štatistika Slovenska (Martin, 1912)
  • O úprave užívania rečí v Švajčiarsku (Bratislava, 1920)
  • O Samospráve Slovenska (Martin, 1921)
  • Prelom (Praha, 1933)
  • O jazykovom zákone a menšinových otázkach (Praha, 1936)
  • O menšinách a o samospráve (Praha, 1938)
  • Slovenské menšiny na rozhraní maďarsko-slovenskom (Praha, 1919)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Krajčovičová, Natália: Emil Stodola (Bratislava, Kalligram 2007) ISBN 8071499609
  • Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]