Emil Stodola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Emil Stodola
politik, právnik
Emil Stodola
Narodenie22. marec 1862
Liptovský Mikuláš
Úmrtie28. jún 1945 (83 rokov)
Bratislava
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Emil Stodola

JUDr. Emil Miloslav Stodola (* 22. marec 1862, Liptovský Mikuláš – † 28. jún 1945, Bratislava) bol slovenský politik a právnik, signatár Martinskej deklarácie.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, časti Vrbica – Hušták č. 26 (podľa vtedajšieho číslovania) do evanjelickej rodiny národne uvedomelého, zámožného mikulášskeho garbiara Ondreja Stodolu (v matrike uvedený ako mešťan, pri narodení staršieho brata Aurela ako remeselník) a Anny, rod. Kováčovej. Týždeň po narodení dostal pri krste mená Emil Miloslav.

Študoval právo vo Viedni, v Berlíne, Prahe a Budapešti. Od roku 1891 pôsobil ako advokát v Liptovskom Mikuláši. Popri advokátskej praxi sa angažoval aj v slovenskom národnom hnutí. Bol členom SNS, od roku 1895 bol členom jej vedenia a mal zásluhu na tom, že strana zanechala politiku pasivity. V roku 1905 neúspešne kandidoval do uhorského smenu.

V roku 1911 odišiel do Budapešti, kde pracoval ako advokát do roku 1918. Tu sa venoval spolkovej činnosti a stýkal sa aj s maďarskými demokratmi okolo Oszkára Jásziho, ktorí hľadali efektívnejšie riešenie národnostnej otázky. Usiloval sa o zjednotenie slovenského národného hnutia. Počas prvej svetovej vojny udržiaval spojenie s českými politikmi vo Viedni. Roku 1917 začal vydávať odborný časopis Právny obzor.

Od začiatku roku 1918 sa snažil o obnovenie činnosti SNS. Naliehal na vytvorenie Slovenskej národnej rady. Pripravoval zhromaždenie v Martine 30. októbra 1918, kam priniesol aj svoj vlastný návrh Deklarácie, v ktorom zdôraznil obchádzanie občianskych slobôd a nerovnoprávne postavenie slovenského národa v Uhorsku. Na porade SNR požadoval vybudovanie samosprávy Slovenska najneskôr do desiatich rokov.

Na jeseň 1918 sa usadil v Bratislave. Odmietol vládne funkcie, ostal však činný v SNS. Bol odporcom jej zjednotenia s Národnou republikánskou stranou roľníckou. Keď sa strana v marci 1921 opäť osamostatnila, stal sa jej predsedom. V roku 1922, keď sa do popredia strany dostalo výrazne nacionalistické krídlo, abdikoval a odišiel z aktívneho politického života. Venoval sa advokátskej praxi a odbornej práci. Aj naďalej pracoval na projekte samosprávy Slovenska a demokratizácie verejnej správy, keď doporučoval cestu postupného rozširovania samosprávy prestavbou existujúcich inštitúcií a zákonov.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štatistika Slovenska (Martin, 1912)
  • O úprave užívania rečí v Švajčiarsku (Bratislava, 1920)
  • O Samospráve Slovenska (Martin, 1921)
  • Prelom (Praha, 1933)
  • O jazykovom zákone a menšinových otázkach (Praha, 1936)
  • O menšinách a o samospráve (Praha, 1938)
  • Slovenské menšiny na rozhraní maďarsko-slovenskom (Praha, 1919)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Krajčovičová, Natália: Emil Stodola (Bratislava, Kalligram 2007) ISBN 8071499609
  • Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]