Samuel Libai

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O zlatníkovi, otcovi Samuela Libaia pozri Samuel Libai (1755 – 1818).
Samuel Libai
slovenský zlatník
Narodenie11. marec 1782
Modra, Slovensko
Úmrtie7. august 1866 (84 rokov)
Banská Bystrica, Slovensko

Samuel Libai, alebo Samuel Libay (* 11. marec 1782, Modra – † 7. august 1866,[1] Banská Bystrica) bol slovenský zlatník.

Samuel Libay bol významnou osobnosťou mesta Banská Bystrica. Počas svojej zlatníckej kariéry bol majstrom, cechmajstrom, vychoval budúcich zlatníkov a svoju prajnosť prezentoval aj v sociálnej oblasti. Svojim dielom dokázal nenahraditeľnosť a jedinečnosť ručnej zlatníckej práce v období, keď v súťaži s lacnejšou strojovou výrobou strácala svoje pozície. Jeho práce svedčia o poctivej remeselnej príprave, sú dokladom jeho zručnosti, zlatníckeho majstrovstva, ale aj schopnosti umeleckého pozorovania.

Rodina[upraviť | upraviť kód]

  • otec: Samuel Libai (1755 - 1818), zlatník, evanjelického náboženstva
  • matka: Alžbeta rod. Razgová (1753 - 1826), druhá manželka Samuela Libaia st.
  • brat: Pavol Libai (1799 - 1875), zlatník
  • manželka: Anna Rosina Friderica Carolina rod. Schröppelová (1789 - 1862)
  • deti: Gustáv Teofil Libai (1812 - 1853), Karol Ľudovít Libai (1814 - 1888), známy vedutista, Terézia Frederika Libaiová (1819 - 1906), Augusta Ľudovíta Libaiová (1821 - 1893), Viliam Móric Libai (1822 - 1823), Samuel Adolf Libai (1825 - 1825)[2]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Samuel Libay, ml. (tiež Sámuel von Libay, Libaÿ, Libóy, Libai, Liebei, Libei) sa narodil 11. marca 1782 v Modre, v rodine miestneho zlatníka Samuela Libaya (1755 – 1818) a Alžbety rod. Rázga (1753 – 1826). Krstnými rodičmi mu boli modranskí mešťania – mäsiar Imrich Wolesch s manželkou Juditou a Ján Oblátkas s manželkou Teréziou. Keď mal Samuel 6 rokov, rodina sa presťahovala do neďalekého Pezinka.

Ako 16-ročný sa začal učiť za zlatníka v bratislavskej v dielni Jána Michala Tirtscha (tiež Johann Michael Turtsch, Tirsch), rodáka zo šarišských Lipian a žiaka banskobystrického majstra zlatníka Samuela Hallera. Ako 19-ročný (1801) sa stal zlatníckym tovarišom. V listinách bratislavského zlatníckeho cechu sa zachoval záznam, v ktorom sa píše „o prepustení učňa Samuela Libaya zo stavu učňovského“ a v zápise z 28. júna 1801 je zmienka, že „majster Tirtsch a cech prepúšťajú Samuela Libaya na stupeň tovariša“.

Po dokončení povinnej vandrovky sa Samuel Libay v roku 1805 usadil natrvalo v Banskej Bystrici. Slobodné kráľovské mesto sa stalo 23-ročnému mladému zlatníkovi celoživotným bydliskom a zlatníckym pracoviskom. Tu vytvoril svoje významné diela, ktoré mesto reprezentovali na významnej Mileniárnej výstave v Budapešti a Svetovej výstave v Paríži.

Samuel Libay mal 25 rokov, keď vstúpil 15. augusta 1807 do banskobystrického zlatníckeho cechu. Z dobového dokumentu sa dozvedáme, že na zasadanie cechu sa dostavil s výučným listom a s ručiteľom, banskobystrickým stolárskym majstrom Ondrejom Grillom (tiež Andreas Grillus). Preukázal zvládnutie zlatníckej profesie, povinné absolvovanie vandrovky a predniesol prosbu, aby mu cech na základe zvyklostí udelil majstrovské právo a prijal ho medzi cechových majstrov. Ako majstrovskú prácu predložil striebornú vysokú kávovú kanvicu podľa súčasnej módy s dvojitou bordúrou o váhe 32,5 lóta. Do pokladne vložil kapitál 50 zlatých a za dve zvolania cechu zaplatil 2 zlaté. O štyri mesiace neskôr sa Samuel Libay stal 5. decembra mešťanom Banskej Bystrice.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Úžitkové aj umelecké predmety z dielne Samuela Libaya sa nachádzajú v slovenských, maďarských múzeách a súkromných zbierkach. Ich vznik inšpirovala príroda (roháče, kobylky, muchy, komáre) a jemná technika filigránu pripomína krehké japonské umelecké diela. Technikou, podobnou benátskej či bruselskej čipke, vyrábal Libay aj drobné ozdobno-úžitkové predmety (spony, ihlice, brošne, vinety, schránky, krstné medailóny) a veľké plastiky a busty.

Pokál Jozefa Glabitsa[upraviť | upraviť kód]

Pozlátený pokál zo striebra darovali mešťania Banskej Bystrice richtárovi Jozefovi Glabitsovi v roku 1835 pri príležitosti jeho tretieho zvolenia za richtára nepretržite od roku 1823. Pokál predstavuje unikátnu zlatnícku prácu tepaného, liateho a rytého pozláteného striebra. Na profilovanej kruhovej nohe, nádobe a vrchnáku sa nachádza plastická godrona, pripomínajúca vajcovec (godrony sa v umeleckých remeslách objavujú v renesancii a klasicizme) a akantové listy (ide o paznechtík ostnatý, rastlinu z oblasti Stredozemného mora a z trópov). Akant sa svojimi tvarmi vždy prispôsobuje vládnemu slohu, zvyčajne má podobu voľných listov, rozvilín alebo ružíc, doplnených tyrkysmi. Na vrchnáku je umiestnená kytica s ametystami a zafírmi. Po obvode sa nachádza strieborná nápisová – dedikačná stuha, prerušovaná geometrickým ornamentom a erbom. Vo vlastnom štíte erbu je umiestnená postava bohyne Justície, symbolu súdnictva, so zviazanými očami, symbolom nestrannosti. V jednej ruke drží váhy, zvažuje vinu a nevinu.

V nápisovej striebornej stuhe sa nachádzajú tri symboly s rytými latinskými textami.

  • 1. symbol predstavuje podávajúce ruky
  • 2. symbol je hlavný dedikačný latinský nápis:

IOSEPHO GLABITS ab anno 1823 ex voto omnium, communibus suffragiis die 28. Jan. 1835 iterum et tertium Judici Civium Animi.

Jozefovi Glabičovi, od roku 1823 z vôle všetkých občanov spoločnými hlasmi dňa 28. januára 1835 opäť po tretí krát zvolenému richtárovi.

  • 3. symbol s nápisom:

Laeti et grati Cives Lib[erae] Reg[iae] ac Mont[anae] Civitatis Neozoliensis.

Radostní a vďační občania slobodného kráľovského banského mesta Banskej Bystrice.

Pod nápisovou stuhou sa nachádza 24 kusov tyrkysových očiek, vsadených do rastlinného ornamentu. Pokál je unikátne navrhnutý a skonštruovaný. Po rozobratí sa skladá z 9 častí. Vo vnútri vrchnáka sa nachádza odnímateľná vnútorná časť v tvare kvetu s lupeňmi. Na lupeňoch sú vyryté mená členov vnútornej rady, richtára, mestských sudcov a advokátov z Banskej Bystrice, zvolených počas mestských volieb 28. januára 1835.

Na vrchnom kvete s piatimi lupeňmi sú vyryté mená: Ondrej Czilhert (mestský zástupca), Ján Sumrák (notár), Štefan Peťko (podnotár), Karol Szigethy (mestský advokát) a Michal Fischer (mestský zástupca).

Na spodnom 12-lupeňovom kvete, symbolizujúcu novozvolenú 12-člennú mestskú radu, sú vyryté mená členov: Jozef Glabits (richtár), Michal Rárus (starosta), Ján Svetnický, Matej Sinovicz, Maximilián Ondrejkovič, Karol Invitty, Dr. Karol Wecker, Michal Fischer, Leopold Pierl, František Némethy, Alojz Schenko a Ondrej Czilhert.

Podobne ako vrchnák, je skonštruovaný aj samotný pohár, ktorého vnútro sa dá od plášťa oddeliť. Vo vnútornej časti sa z vonkajšej strany nachádza v nemeckom jazyku odkaz samotného autora Samuela Libaya. Uvádza sa v ňom, že pokál bol zhotovený na objednávku Samuelom Libayom, v spolupráci s Jurajom Sodomkom, Františkom Rosenbergerom a Alojzom Herritzom. Pokál je uložený v špeciálnom drevenom puzdre na mieru vyrobenom pre tento vzácny artefakt. Pokál bol vystavený na Mileniárnej výstave v roku 1896 v Budapešti.

Výška pokálu je 24 cm. Priemer postavy je 7,9 cm a priemer pokála je 9,1 cm.

Zoznam vybraných diel[upraviť | upraviť kód]

Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica
  • Ceremoniálna cechová reťaz, 1828
  • Strieborný medailón pri príležitosti krstu, 1829
  • Glabitsov pokál, 1835
  • Strieborný pokál kováčskeho cechu 1838
  • Strieborná dvojdielna brošňa, 1840
  • Strieborná kruhová spona, 1840
  • Strieborná vidlička so stojanom, 1842
  • Strieborná vidlička so stojanom 1842
  • Strieborná škatuľka na šnupavý tabak, 1847
  • Strieborná tabatierka na šnupavý tabak, 1850
Umeleckopriemyselné múzeum v Budapešti (Iparművészeti Múzeum Budapest)
  • Busta cisára Františka I., 1840
  • Stojan na prstene, 1843
  • Šabľa ozdobná 1823
  • Košík, 1818
  • Krstný medailón, 1838
  • Cukornička, 1831
  • Májka fialová, 1830
  • Chrúst obyčajný, 1830
  • Roháč obyčajný, 1830
  • Žihadlovka obrovská, 1830
  • Svrček poľný, 1830
  • Kobylka hryzavá, 1830
  • Soška cisára Napoleona I., 1847
Slovenské národné múzeum - Historické múzeum, Bratislava
  • Košík strieborný
  • Klieštiky na cukor, 1818
  • Krabička, 1843
  • Klieštiky na cukor, 1842
  • Tácka, 1810

Výchova zlatníckeho dorastu[upraviť | upraviť kód]

Samuel Libay počas svojej činnosti umeleckého zlatníka a strieborníka vychoval 14 budúcich zlatníkov. Patrili medzi nich: Pavol Kupec, Pavol Libay, Daniel Škultéty, Karol Miškovský, Alojz Herritz, Mikuláš Malagreda, Michal Schnell, Jakub Trauer, Karol Ľudovít Libai, Ján Nepomuk Zollner, Ján Wünsch, Ferdinand Reimlinger, Samuel Lettner a Karol Herman Teodor Lindtner. Niektorí z nich boli dôstojnými pokračovateľmi umenia svojho majstra a učiteľa.

Spolupracovníci v Libayovej dielni[upraviť | upraviť kód]

V zlatníckom remesle Libayovej dielne kontinuálne pokračovali František Rosenberger a jeho žiak Viliam Emler, ktorý sa mimoriadnym spôsobom zaslúžil aj o zachovanie časti zlatníckej dielne majstrov Františka Rosenbergera a Samuela Libaya. Po smrti Viliama Emlera (1897) odovzdala vdova Juliana Linkesch (1853 – 1902) časť dielne do múzea.

Rodinný život[upraviť | upraviť kód]

Do manželstva vstúpil Samuel Libay ako 29-ročný a za manželku si zobral 26. augusta 1811 v Bratislave 20-ročnú Frederiku Schröppel (1789 – 1862, tiež Anna Rosina Friederica Carolina Schrőpl, Schrőppl, Schrőp, Schreppel), dcéru mlynárskeho majstra Pavla Schröppela a manželky Barbory, rod. Haas. Schröppelovci pochádzali z bavorského mesta Erlangen. Na svadbe bol mladému zlatníkovi svedkom Andrej Czilchert, waldbürger z Banskej Bystrice, svedkom nevesty bol Gottlieb Zendy, obchodník z Bratislavy. Manželia Libayovci mali 6 detí, prvým dieťaťom bol Augustín Teofil, budúci lekár, po ňom prišli v Banskej Bystrici na svet Karol Ľudovít, budúci významný maliar a vedutista, Terézia Frederika, Augusta Ludovika, Viliam Móric a posledným potomkom bol Samuel Adolf.

Samuel Libay zomrel 7. augusta 1866 vo veku 84 rokov. Pochovaný je v rodinnej hrobke na miestnom evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. GLOCKO, F.: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka. Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, s. 39.
  2. Biografické údaje doplnené podľa rodostromu rodiny, uverejneného v knihe: GLOCKO, F.: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka. Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, zadná väzba knihy.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Slovenský biografický slovník, III.diel, K-L. Martin : Matica slovenská, 1989. ISBN 80-7090-019-9.
  • CSOMA, József: A Libayak. In: Történelmi Közlemények Abauj – Torna vármegye és Kassa multjából 1, no. 4, 1910, s. 277 – 281.
  • CZAKÓ, Elemér: Libay Sámuel a drótművész. In: Vasárnapi újság, 27. október 1907, s. 865 – 866.
  • DIVALD, Kornel: A Beszterczebányai múzeum kalauza, Budapest 1909, Stephaneum Nyomda R.T., s. 36, 38, 43, 44, 50, 52, 98.
  • FURDÍKOVÁ, Eva: Reťaz posledného cechmajstra prachárskeho cechu In: Bystrický Permon, ročník XII., číslo 2., jún 2014, ISSN 25859420, s. 11.
  • GLOCKO, Filip: Pokál Jozefa Glabitsa (Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XIV., číslo 1., marec 2016, ISSN 25859420, s. 3.
  • GLOCKO, Filip: Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. In: MUZEUM, ročník LXII. 2/2016, ISSN 0027 – 5263, s. 28 – 31.
  • GLOCKO, Filip: Samuel Libay a busta cisára Františka I. (Život a prvé veľké dielo banskobystrického zlatníka Samuela Libaya). In: ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 19/2, 2016, ISSN 1336 – 9148, s. 5 – 33.
  • GLOCKO, Filip: Zlatnícky stôl, nákovy, polica a stojan na zlatnícke nákovy (Život a dielo zlatníka Vilmosa Emlera v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XVI., číslo 3., september 2018, ISSN 25859420, s. 5.
  • GLOCKO, Filip: SAMUEL LIBAY (1782 – 1866) Slávny banskobystrický zlatník a strieborník. In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XII., číslo 10., október 2018, s. 12.
  • GLOCKO, Filip: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, ISBN 978-80969866-7-5
  • JURKOVIČ, Emil: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica. Vydalo OZ Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto Banská Bystrica. Banská Bystrica, Tlačiarne BB 2005, ISBN 80-969366-2-X
  • MIHALIK, Sándor: Beszterczebányai ötvösök a XV – XIX. században. In: Múzeumi és könyvtári értesítő, s. 134 – 136.
  • SKLENKA, Vladimír: Samuel Libay. In: Pamätihodnosti mesta Banská Bystrica 1. Vydalo Mesto Banská Bystrica 2012. ISBN 978-80-971174-5-0, s. 81.
  • ŠIŠMIŠ, Milan: K otázke pôvodu zlatníckej rodiny Libayovcov. In: Vlastivedný časopis 1, ročník XXXVI.,1987, s. 44 – 45.
  • ŠOKA, Milan: Storočnica Stredoslovenského múzea. In: Metodický spravodaj 3/1989
  • ŠOKA, Milan: Medailón na pamiatku. In: Národná 9. 10. 1988.
  • TORANOVÁ, Eva: Samuel Libay, banskobystrický zlatník 19.storočia.In: Vlastivedný časopis 1, ročník XII.,1963, s. 35 – 36.
  • TORANOVÁ, Eva: Z dejín a technológie zlatníctva na Slovensku. In: Vlastivedný časopis 4, ročník XIV.,1965,s. 158 – 163.
  • TORANOVÁ, Eva: Výrobky domácich zlatníkov a pamiatky zlatníckych cechov v zbierkach slovenských múzeí, Obzor Martin, 1968, s. 7, 9, 16, 17.
  • TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1975, s. 120, 125 – 127.
  • TORANOVÁ, Eva: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983, s. 5 – 12, 220 – 236.
  • TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1983, s. 12 – 14, 165, 169, 214, 228, 231 – 232, 251.
  • ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho rodu Libayovcov z Banskej Bystrice. In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie 1. [Zostavila]: Bitušíková, Alexandra. Banská Bystrica, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií – Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2000. ISBN 80-8055-324-6, s. 74 – 94.
  • ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho a strieborníckeho rodu Libayovcov. In: Medzinárodný seminár – Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie SBM Banská Štiavnica 2002, ISBN 80-88924-23-5, s. 113 – 124.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]