Ferdinand Písecký

	Ferdinand Písecký
	pedagóg a publicista
Narodenie	25. november 1879; Praha-Žižkov, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	25. október 1934 (54 rokov); Bratislava, Česko-Slovensko
Alma mater	Karlova univerzita
Odkazy
Commons	Ferdinand Písecký
	Literárny portál; Český portál; Biografický portál

Ferdinand Písecký (pseud. Jiří Mařín; * 25. november 1879, Praha-Žižkov – † 25. október 1934, Bratislava, pochovaný v Modre)^[1] bol český pedagóg a publicista pôsobiaci na Slovensku, pobočník generála M. R. Štefánika, autor čítaniek a divadelných hier.^[2]

Život a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení strednej školy pracoval krátky čas ako dopravný elév železničnej služby v Bosne, potom študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Bol profesorom strednej školy v Prahe a učiteľských ústavov v Příbore a Jičíne. Po vypuknutí 1. svetovej vojny prešiel na jeseň 1914 na ruskú stranu. Ako legionár pôsobil v Astracháni a Caricyne, neskôr pri juhoslovanskej divízii v Odese, neskôr bol pridelený k srbskému veľvyslanectvu v Petrohrade. V roku 1916 bol vyslaný ako kuriér do Londýna k T. G. Masarykovi. V roku 1918 ako kapitán a pobočník generála M. R. Štefánika založil v Japonsku kanceláriu Československej národnej rady. Po vzniku Československej republiky (ČSR) rokoval so zástupcami Podkarpatskej Rusi o jej pripojení k ČSR.^[2]

Od marca 1919 bol riaditeľom Učiteľského ústavu v Modre, v rokoch 1926 – 1929 krajinským školským inšpektorom pre učiteľské ústavy na Slovensku, v rokoch 1929 – 1932 vládnym radcom a v rokoch 1932 – 1934 bol prednostom referátu Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave.^[2]

Bol členom pedagogickej spoločnosti slovenskej, najprv podpredsedom, potom predsedom. Je nositeľom Československého vojnového kríža (1918), Československej rev. medaily, Československej medaily za víťazstvo, francúzskeho Radu čestnej légie a talianskeho vojnového kríža.^[2]

Publicistická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Bol predstaviteľom centralistickej školskej politiky na Slovensku v duchu oficiálneho čechoslovakizmu, organizátorom pedagogického a kultúrneho života medzi učiteľmi. Ako autor spolupracoval na zostavovaní slovenských čítaniek pre učiteľské ústavy. Bol autorom divadelných hier pre mládež, básnických zbierok a spomienkových próz. Bol redaktor edícií Knižnica našej školy, Papršteky a Divadelná knižnica slovenskej mládeže. Bol spoluzakladateľom pedagogického časopisu Naša škola, bol iniciátorom časopisu Úsmev a Mladý život, redigoval detský časopis Slovenské jaro.

V rozsiahlej publicistickej činnosti sa zameriaval na metodiku vyučovania a dejiny pedagogiky, biografické príspevky o československých pedagógoch, na aktuality kultúrneho, politického a spoločenského života, zapojil sa do diskusie o reforme školstva a slovenského pravopisu. Uverejňoval v časopisoch Legionár, Ľudová politika, Národná škola slovenská, Naša škola, Politika, Slovenská škola, Slovenský denník, Slovenský učiteľ a i.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

učebnice
- Přehledné dějiny české literatury staré a střední doby, 1908
- Přehledné dějiny české literatury doby nové, 1911
- Čítanka pre slovenské ústavy učiteľské 1-2, 1927 – 1932
poézia
- Pod mrakem, 1917
- Když tekla krev, 1919
- Za mrtvým rekem, 1920
divadelné hry
- Spodní proud, 1913
- Krev není voda, 1920
- Nám, nám narodil sa, 1921
spomienkové prózy
- Za naším vodcom, 1925
- Generál M. R. Štefánik, 1929
- Hej, Slováci, 1933
- Sborník rozpomienok ruských legionárov Slovákov (s J. G. Tajovským), 1933
- M. R. Štefánik v mém deníku, 1934

Dielo v elektronickej podobe[upraviť | upraviť zdroj]

Sborník rozpomienok ruských legionárov Slovákov. Praha : Štát. nakl., typ. Universum Bratislava, 1933. 218 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Hej, Slováci! : hrsť rozpomienok slovenských legionárov. [Bratislava]: Štátne nakladateľstvo, 1933. 122 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB
M. R. Štefánik v mém deníku. Bratislava: EOS, 1934. 102 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Svetem za svobodou : osudy československého legionáře. Praha: Ustr.Nakl.,knihkup.A Papir.Ucit.Cs.-Slovan, 1920. 201 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Věštci a proroci : z československých básníků nové doby. New York: Vyd. Čes. nár. sdruž. Slovenskou ligou a Českoslov. um. lit. klubem, 1918. 143 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Generál M. R. Štefánik. Praha: Svaz národního osvobození, 1929. 154 s. – dostupné online v Digitálnej knižnici UKB

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Písecký, Ferdinand, 1879-1934. In: Bibliografie dějin Českých zemí [online]. Praha: Historický ústav AV ČR, [cit. 2022-10-16]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d Ferdinand Písecký. In: Modra : Osobnosti [online]. Modra: Mestský úrad, [cit. 2022-10-16]. Dostupné online. Archivované 2022-10-16 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Texty diel Ferdinanda Píseckého na webe Zlatý fond denníka SME

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

PÍSECKÝ, Ferdinand. Slovenský biografický slovník IV M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 470.

[1] Písecký, Ferdinand, 1879-1934. In: Bibliografie dějin Českých zemí [online]. Praha: Historický ústav AV ČR, [cit. 2022-10-16]. Dostupné online.

[modra-2] Ferdinand Písecký. In: Modra : Osobnosti [online]. Modra: Mestský úrad, [cit. 2022-10-16]. Dostupné online. Archivované 2022-10-16 z originálu.

[1]

[2]