Ferdinand Písecký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ferdinand Písecký
pedagóg a publicista
Narodenie25. november 1879
Praha-Žižkov, Česko
Úmrtie25. október 1934 (54 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materKarolova univerzita

Ferdinand Písecký (pseud. Jiří Mařín) (* 25. november 1879, Praha-Žižkov – † 25. október 1934, Bratislava, pochovaný v Modre) bol pedagóg a publicista, pobočník generála M. R. Štefánika, autor čítaniek a divadelných hier.[1]

Život a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení strednej školy pracoval krátky čas ako dopravný elév železničnej služby v Bosne, potom študoval na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Bol profesorom strednej školy v Prahe a učiteľských ústavov v Příbore a Jičíne. Po vypuknutí 1. svetovej vojny prešiel na jeseň 1914 na ruskú stranu. Ako legionár pôsobil v Astracháni a Caricyne, neskôr pri juhoslovanskej divízii v Odese, neskôr bol pridelený k srbskému veľvyslanectvu v Petrohrade. V roku 1916 bol vyslaný ako kurér do Londýna k T. G. Masarykovi. V roku 1918 ako kapitán a pobočník generála M. R. Štefánika založil v Japonsku kanceláriu Československej národnej rady. Po vzniku Československej republiky (ČSR) rokoval so zástupcami Podkarpatskej Rusi o jej pripojení k ČSR.

  • od marca 1919 bol riaditeľom Učiteľského ústavu v Modre,
  • od 1926 - 29 bol krajinským školským inšpektorom pre učiteľské ústavy na Slovensku
  • od 1929 - 32 bol vládnym radcom,
  • od 1932 - 34 bol prednostom referátu Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave

Bol členom pedagogickej spoločnosti slovenskej, najprv podpredsedom, potom predsedom. Je nositeľom Československého vojnového kríža (1918), Československej rev. medaily, Československej medaily za víťazstvo, francúzskeho Radu čestnej légie a talianskeho vojnového kríža.

Publicistická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Bol predstaviteľom centralistickej školskej politiky na Slovensku v duchu oficiálneho čechoslovakizmu, organizátorom pedagogického a kultúrneho života medzi učiteľmi. Ako autor spolupracoval na zostavovaní slovenských čítaniek pre učiteľské ústavy. Bol autorom divadelných hier pre mládež, básnických zbierok a spomienkových próz. Bol redaktor edícií Knižnica našej školy, Papršteky a Divadelná knižnica slovenskej mládeže. Bol spoluzakladateľom pedagogického časopisu Naša škola, bol iniciátorom časopisu Úsmev a Mladý život, redigoval detský časopis Slovenské jaro.

V rozsiahlej publicistickej činnosti sa zameriaval na metodiku vyučovania a dejiny pedagogiky, biografické príspevky o československých pedagógoch, na aktuality kultúrneho, politického a spoločenského života, zapojil sa do diskusie o reforme školstva a slovenského pravopisu. Uverejňoval v časopisoch Legionár, Ľudová politika, Národná škola slovenská, Naša škola, Politika, Slovenská škola, Slovenský denník, Slovenský učiteľ a i.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • učebnice
    • Přehledné dějiny české literatury staré a střední doby, 1908
    • Přehledné dějiny české literatury doby nové, 1911
    • Čítanka pre slovenské ústavy učiteľské 1-2, 1927-1932
  • poézia
    • Pod mrakem, 1917
    • Když tekla krev, 1919
    • Za mrtvým rekem, 1920
  • divadelné hry
    • Spodní proud, 1913
    • Krev není voda, 1920
    • Nám, nám narodil sa, 1921
  • spomienkové prózy
    • Za naším vodcom, 1925
    • Generál M. R. Štefánik, 1929
    • Hej, Slováci, 1933
    • Sborník rozpomienok ruských legionárov Slovákov (s J. G. Tajovským), 1933
    • M. R. Štefánik v mém deníku, 1934

Dielo v elektronickej podobe[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • PÍSECKÝ, Ferdinand. Slovenský biografický slovník IV M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 470.