Informácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Informácia je slovo s mnohými významami, ktoré závisia od kontextu, ale spravidla je jeho význam blízky pojmom význam, poznatok, inštrukcia, oznámenie, reprezentácia a mentálny podnet.

Hoci veľa ľudí hovorí o príchode informačného veku, informačnej spoločnosti a informačných technológií a hoci informatika a počítačová veda sú často stredobodom záujmu, slovo „informácia“ sa často používa bez starostlivého zváženia jeho rôznych významov.

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Informácia ako správa[upraviť | upraviť zdroj]

Informácia sa dá chápať ako správa posielaná odosielateľom príjemcovi. Je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch. Podľa Shannonovej teórie informácií je informácia mierou stredného informačného obsahu, prenositeľného daným kódovaním.

Tento typ definície informácie sa dá inak formulovať aj takto: Informácia je správa o tom, že nastal jeden z možných javov z množiny existujúcich javov, čo u prijímateľa zníži neznalosť o tomto jave. Je to myšlienka vyjadrená v danom jazyku (pomocou symbolov) vyjadrujúca stav určitého objektu, jeho správanie sa. [1]

Informácia v evolučnej ontológii[upraviť | upraviť zdroj]

Vo filozofii (evolučná ontológia) má slovo informácia širší, no pre opis skutočnosti zásadnejší význam. Informácia tu znamená usporiadanosť (opak entropie). Evolučná ontológia rozlišuje informáciu prirodzenú, ktorá vznikla spontánnym tvorivým procesom vesmíru a informáciu sociokultúrnu (umelú), ktorá sa objavila až pôsobením vedomej aktivity človeka. V súčasnosti má sociokultúrna informácia v prevažnej miere protiprírodný charakter (tzn. že poškodzuje a nezvratne ničí prírodné štruktúry), čoho dôsledkom je vážna globálna ekologická kríza. Odvrátenie ekologickej hrozby vidí evolučná ontológia v zmene povahy sociokultúrnej informácie z protiprírodnej na proprírodnú (biofilnú), teda na takú, ktorá bude rešpektovať všetky prírodné štruktúry, ktoré sú pre fungovanie biosféry nevyhnutne dôležité a ktorá sa nebude šíriť na úkor biologickej diverzity (rozmanitosti).

Ďalšie[upraviť | upraviť zdroj]

  • V kybernetike je informácia obraz jedného objektu v druhom využívaný pri formovaní riadiaceho zásahu.[2]
  • Podľa teórie informácie je informácia miera zmenšenia neistoty vo výskyte náhodných udalostí.[3][4]
  • Podľa V. Voighta je informácia vysielanie správy bez prihliadnutia na percipienta, napr. slnečné žiarenie.[5]


Základné charakteristiky informácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • možno ju merať - jej množstvo (kvantitu), napr. na pošte sa platí za telegram podľa počtu slov (počet slov je vyjadrením množstva informácie)
  • má svojho adresáta - pre ktorého môže, ale nemusí mať význam. Z tohto hľadiska teda môžeme informácie rozdeliť na užitočné a neužitočné

Z toho nám vyplýva vzťah medzi údajom a informáciou: Každá informácia musí byť súčasne údajom, ale nie každý údaj musí byť pre nás informáciou s nenulovým obsahom. Rozdiel medzi údajom a informáciou ilustruje napr. takáto situácia: Povieme, že kopec je vysoký 600 yardov. Človek, ktorý vie, akú veľkosť má táto dĺžková jednotka, si môže výšku kopca predstaviť. Pre človeka, ktorý nikdy o yardoch nepočul, je skutočná veľkosť kopca neznáma.

Jednotky informácie[upraviť | upraviť zdroj]

1 bit (1 b) je množstvo informácií, ktoré získame správou o realizácii jedného z dvoch možných rovnako pravdepodobných stavov. Je to najmenšia jednotka informácie. Nemýliť si ho s 1 Bajtom (anglicky Byte), ktorý nie je jednotkou informácie, ale jednotkou počítačovej pamäte. Na popísanie viac ako dvoch stavov je potrebné použiť viacero bitov. Počet potrebných bitov L matematicky určíme ako logaritmus počtu možností N pri základe 2.

L = log2N

Druhy informácií[upraviť | upraviť zdroj]

  • analógové - človek svojimi zmyslami vníma informácie prostredníctvom zmyslov ako spojitý sled javov (zvukové, svetelné, ...)
  • digitálne - postupnosť jednotiek a núl, ktoré môžu niesť informáciu aj o zvuku, obraze atď.


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. https://sites.google.com/site/rosicova/studijne-materialy/informacie
  2. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - informacia_kybernetika
  3. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - informacia_teoria_informacie
  4. Slovník filozofia a prírodné vedy. (Filozofické otázky prírodných vied). Bratislava, Pravda 1987. 864 s. - s. 281
  5. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - informacia_voigt_v

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]