Bit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bit je názov základnej jednotky informácie. Ako skratka sa používa bit alebo b. Používa sa v teórii informácie a v informatike. Bit môže nadobúdať jednu z dvoch logických hodnôt. V praxi nadobúda vždy jednu z dvoch vzájomne sa vylučujúcich stavov, ako „pravda“ – „nepravda“, „zapnutý“ – „vypnutý“, nula – jedna.

História a názov[upraviť | upraviť zdroj]

Termín prvýkrát použil Claude E. Shannon, otec teórie informácie, vo svojej práci z roku 1948. Názov vznikol ako skratka spojenia „binary digit“, čo je zároveň slovná hračka pretože bit v angličtine znamená aj kúsok/štipka. Pôvod termínu Shannon pripísal Johnovi W. Tukeymu.

Násobky bitu
podľa definície IEC 60027-2
predpona SI binárna predpona
Meno Symbol Násobok Meno Symbol Násobok
kilobit kb 103 (nesprávne aj 210) kibibit Kibit 210
megabit Mb 106 (nesprávne aj 220) mebibit Mibit 220
gigabit Gb 109 (nesprávne aj 230) gibibit Gibit 230
terabit Tb 1012 (nesprávne aj 240) tebibit Tibit 240
petabit Pb 1015 (nesprávne aj 250) pebibit Pibit 250
exabit Eb 1018 (nesprávne aj 260) exbibit Eibit 260
zettabit Zb 1021 (nesprávne aj 270) zebibit Zibit 270
yottabit Yb 1024 (nesprávne aj 280) yobibit Yibit 280

Násobky[upraviť | upraviť zdroj]

Bajt (angl. byte, tiež označované ako slabika) je zoskupenie bitov, pôvodne s premenlivou veľkosťou, no dnes takmer vždy osem bitov. Osembitové bajty, tiež známe ako oktety, sú schopné reprezentovať 256 rozličných hodnôt (28) napr. 0 až 255 zapísané v desiatkovej sústave. Osembitový bajt možno zapísať aj pomocou dvoch štvorbitových zoskupení, známych ako nibble (hláska), ktoré reprezentujú 16 hodnôt (24) a preto sa dajú zapísať jednou cifrou v hexadecimálnej sústave. Napríklad 0 až 255 v desiatkovej sústave zodpovedá 00 až FF. V niektorých architektúrach počítačov pozostáva slovo zo 16 bitov, dvojslovo z 32 bitov. Pozri veľkosť slova.

Termíny pre veľké množstvá informácie sa tvoria pridaním štandardných predpôn; kilobit (Kb, Kbit), megabit (Mb, Mbit), gigabit (Gb, Gbit). Existujú však nedorozumenia týkajúce sa týchto jednotiek a ich skratiek, pozri podrobne v článku binárny prefix. Hoci je jasnejšia symbolika používať „bit“ pre bit a „b“ pre bajt, „b“ sa často používa pre bit a „B“ pre bajt (v sústave SI je však „B“ skratkou pre Bel).

Napríklad:

  • predpony s použitím symbolov sústavy SI, napr.: 1 kilobit (kb) = 103 bitov = 1000 bitov alebo 1 megabit (Mb) = 106 bitov = milión bitov
  • binárne predpony podľa štandardu IEC, napr. kibibit (Kib) = 210 bitov = 1024 bitov alebo mebibit (Mib) = 220 bitov

V praxi sa však niekedy, vzhľadom k historickým okolnostiam, využívajú predpony SI pre binárne hodnoty (1kB = 1024 bitov namiesto 1000 bitov). Zjednodušene povedané, používa sa nepresné označenie pretože odchýlka je menej ako 3%.

Počet bitov (n) Počet stavov (2n)
1 2
2 4
3 8
4 16
5 32
6 64
7 128
8 256
9 512
10 1 024
11 2 048
12 4 096
13 8 192
14 16 384
15 32 768
16 65 536
... ...
32 4 294 967 296
... ...
64 18 446 744 073 709 600 000

Počet bitov a stavov[upraviť | upraviť zdroj]

Bit nadobúda vždy jednu z dvoch hodnôt. Pomocou jedného bitu možno teda reprezentovať 21 = 2 stavy. Pomocou 8 bitov (1 bajt) možno reprezentovať 28 = 256 stavov. Tabuľka vpravo uvádza počet reprezentovateľných stavov až do šírky 64 bitov, ktorá umožňuje reprezentovať približne 1,844674407×1019 stavov.

Iné[upraviť | upraviť zdroj]

Isté inštrukcie procesora pracujúce s bitmi (ako xor) pracujú na úrovni manipulácie s bitmi na rozdiel od manipulácie dát ako séria bitov.

V telekomunikáciách a počítačových sieťach sa prenosová rýchlosť zvyčajne označuje v bitoch za sekundu.

Bit v súčasnosti je základná, teda najmenšia jednotka udávajúca množstvo informácie používaná v informatike, zároveň však prebieha intenzívny výskum v kvantovej informatike týkajúci sa qubitov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]