Juraj I. Rákoci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juraj I. Rákoci
Sedmohradské knieža
Portrét od Rembrandta a Jana Gillisza van Vlieta
Portrét od Rembrandta a Jana Gillisza van Vlieta
Panovanie
DynastiaRákociovci
Panovanie1630 - 1648
PredchodcaŠtefan Betlen
NástupcaJuraj II. Rákoci
Biografické údaje
Narodenie8. jún 1593
Szerencs, Uhorsko
Úmrtie11. október 1648 (55 rokov)
Alba Iulia, Sedmohradské kniežatstvo
VierovyznanieKalvinizmus
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecŽigmund Rákoci
MatkaAnna Gerendiová
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJuraj I. Rákoci
(multimediálne súbory na commons)

Juraj I. Rákoci (* 8. jún 1593, Szerencs, Uhorsko – † 11. október 1648, Alba Iulia, Sedmohradské kniežatstvo) bol Sedmohradské knieža (1630 - 1648) a vodca protihabsburského stavovského povstania (1644 - 1645).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

V čase povstania Gabriela Betlena získal titul hlavného hornouhorského kapitána a neskôr sa stal veliteľom jedného z Bethlenových zborov.

Keď česká šľachta požiadali počas 30-ročnej vojny o vojenskú podporu uhorské stavy v bojoch proti habsburskej monarchii, presvedčil Betlena aby Čechom pomohol. Velil sedmohradským vojskám v niekoľkých bitkách.[1]

Po Betlenovej smrti viedol spor o sedmohradský kniežací stolec s Betlenovou manželkou Katarínou Brandenburskou a Betlenovym mladším bratom Štefanom. Napokon bol s podporou Turkov zvolený v roku 1630 za knieža.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otcom je princ Žigmund Rákóci, a jeho matkou bola druhá Rákóciho manželka Anna Gerendi. Bol dvakrát ženatý. Prvá manželka bola Katalin Bethlen (?). Jeho druhá manželka bola Zuzana Lorántffy (1616), s ktorou mal 4 deti. Samuel (1617 – 1618) a Fratišek (1624 – 1632) zomreli v detskom veku. Dospelosti sa dožili Juraj II. (1621 – 1660) a Žigmund (1622 – 1652).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Segeš, V., 2020: Povstanie Gabriela Betlena v rokoch 1619 – 1626. Obrana 7/2020, s. 32 - 33