Juraj II. Rákoci
| Juraj II. Rákoci | |
| knieža Sedmohradska | |
 Juraj II. Rákoci | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Rákociovci |
| Panovanie | 11. október 1648 – 7. jún 1660 |
| Predchodca | Juraj I. Rákoci |
| Nástupca | Michal I. Apafi |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 30. január 1621 Šarišský Potok, Kráľovské Uhorsko |
| Úmrtie | 7. jún 1660 (39 rokov) Oradea, Sedmohradsko |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo | |
| Otec | Juraj I. Rákoci |
| Matka | Zuzana Lórantfiová |
| Odkazy | |
 | Juraj II. Rákoci (multimediálne súbory na commons) |
Juraj II. Rákoci (maď. II. Rákóczi György; * 30. január 1621, Šarišský Potok – † 7. jún 1660, Veľký Varadín, Rumunsko) bol sedmohradské knieža, šarišský župan a vodca protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1656 až 1660, ktorého ťaženia a výpravy sa odohrali mimo územia terajšieho Slovenska. Pochádzal zo šľachtického rodu Rákociovcov.
Pôvod a rodina[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa dňa 30. januára roku 1621 ako tretie dieťa Zuzana Lórantfiovej a neskoršieho sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákociho v meste Šarišský Potok. Bol najmladší z troch detí, pričom jeho starší súrodenci však umreli ešte v detskom veku, čím vyrastal ako najstarší syn v rodine. Vo veku devätnásť rokov získal funkciu váradského kapitána. Dňa 3. februára 1643 uzavrel sobáš so Žofiou Bátoriovou, pričom práve takýmto spôsobom sa dostali majetky rodu Bátori k Rákociovom. Z manželstva Juraja II. Rákociho a Žofie Bátoriovej vzišiel syn František, ktorý sa narodil v roku 1645.
Snaha zisku poľskej koruny[upraviť | upraviť zdroj]
Po vypuknutí poľsko-švédskej vojny požiadal švédsky kráľ Karol X. Gustáv samotného Rákociho o vojenskú pomoc, za ktorú by dostal do vlastníctva územie južného a stredného Poľsko. Juraj II. Rákoci však dosť podcenil silu Sedmohradska a to aj napriek nesúhlasu Porty. Jeho spojenci ho nechali na bojisku osamoteného samého a následne stiahli svoje jednotky.[1]:103 Aj napriek úspešnému návratu domov mali jeho intervencie a následné retorzie na konci 50-tych rokov koniec rozkvetu Sedmohradska. Pomstychtivý osmanský sultán Mehmed IV. spočiatku dosadil na trón Sedmohradska najprv Františka Redeja, neskoršie Ákoša Barčaja. Sedmohradské stavy však znovu zvolili Rákociho v januári roku 1658. Následne sa Rákocimu podarilo zvíťazil nad Barčajom, dôsledkom čoho sa rozhodol vyraziť do boja proti tureckým vojskám, ktoré nivočili v Sedmohradsku. Na začiatku mája 1660 však Rákociho vojská utŕžili porážku v bitke pri Szászfenes (Floreşti).[2]:285 Na následky zranenia, ktoré utŕžil v bitke, zomrel vo Veľkom Varadíne (Oradea) dňa 7. júna 1660.[1]:121
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Sedmohradské knieža Juraj I. Rákoci (* 1593 – † 1648) a jeho manželka Zuzana Lórantfiová (* 1600 – † 1660), rodičia Juraja II. Rákociho na rytine z 19.storočia. -
Sedmohradské knieža Juraj II. Rákoci počas bitky pri Szászfenesi, po ktorej na následky zranení padol vo Veľkom Varadíne.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b MRVA, Ivan. Temné storočie : zlomové obdobia slovenských dejín : 1618 – 1718. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2021. 396 s. ISBN 978-80-8226-021-5.
- ↑ KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- DUCHOŇ, Jozef. František II. Rákoci a jeho Košice. 1. vyd. Košice : Interart, 2005. 135 s. ISBN 80-969169-4-7.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj II. Rákoci