Mehmed IV.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mehmed IV.
محمد رابع
19. sultán Osmanskej ríše
Mehmed IV.
Mehmed IV., erb (z wikidata)
Mehmed IV., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaOsmanská dynastia
Panovanie8. august 1648 – 8. november 1687
PredchodcaIbráhím I.
RegentKösem Sultán (8. august 1648 – 2. september1651)
Turhan Hatice Sultán (3. september 1651 – 1656)
NástupcaSüleyman II.
Biografické údaje
Narodenie2. január 1642
Konštantínopol, Osmanská ríša
Úmrtie6. január 1693 (51 rokov)
Edirne, Osmanská ríša
Rodina
Manželka
Potomstvo
Mustafa II.
Ahmed III.
Şehzade Bayezid
Hatice Sultán
Fatma Sultán
Ümmi Sultán
OtecIbráhím I.
MatkaTurhan Hatice Sultán
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMehmed IV.
(multimediálne súbory na commons)

Mehmed IV. (osm. tur. محمد رابع Meḥmed-i rābiʿ; mod. tur. IV. Mehmet; * 2. január 1642, Konštantínopol, Osmanská ríša – † 6. január 1693, Edirne, Osmanská ríša) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1648 – 1687. Na trón nastúpil v šiestich rokoch po tom, čo bol jeho otec Ibráhím I. zvrhnutý z trónu a zavraždený. Politická moc padla do rúk sultánovej matky Turhan Hatice Sultán a starej mamy Kösem Sultán. Vzájomná neznášanlivosť žien však viedla k rebéliám, ktoré museli byť potlačené janičiarmi. Janičiariska moc podporovaná sultánovou starou matkou následne výrazne rástla a janičiari sa stali skutočným hegemónom v krajine. Ich moc klesla až v roku 1651 po tom, čo bola Kösem Sultán sultánovou matkou zavraždená. Prázdne mocenské vákuum vyplnila vláda ambicióznych eunuchov, ktorá však ríšu priviedla do recesie. Regentka Turhan Hatice Sultán preto do čela štátu postavila ako veľkovezíra schopného Köprülü Mehmed Pašu. Köprülü Mehmed následne moc držal až do svojej smrti v roku 1661. Podarilo sa mu poraziť Benátčanov, potlačiť rebélie v Anatólii a zlepšiť štátne financie. Mehmed IV. sa avšak správy krajiny neujal ani po veľkovezírovej smrti a skutočná moc prešla na veľkovezírovho syna Köprülü Ahmeda, a následne na jeho adoptívneho syna Köprülü Kara Mustafu. Sám sultán sa radšej venoval dvorskému životu a lovu. V roku 1663 Osmani dobyli habsburskú pevnosť Nové Zámky v roku 1669 padla benátska Kréta, a v roku 1672 Osmani získali významnú poľskú pevnosť Kamianec-Podiľskyj. V roku 1683 sa Osmani neúspešne pokúsili obsadiť hlavné mesto Habsburgovcov Viedeň, avšak vďaka poľskej pomoci boli porazení. Následne sa šťastie od Osmanov odchýlilo. Kresťanská koalícia Habsburgovcov, Poľska, Ruska a Benátok na Osmanov zaútočila zo štyroch strán a dobyla v osemdesiatych rokoch 17. storočia územia v Uhorsku (Habsburgovci) a v Morei (Benátky). Prehry viedli k povstaniu janičiarov v roku 1687 a k Mehmedovmu zosadeniu. Mehmed zomrel v roku 1693 v Edirne. Mehmed bol po Süleymanovi I. druhým najdlhšie panujúcim sultánom v osmanskej histórii.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MEHMED IV In: Historical Dictionary of Ottoman Empire. Ed. Selcuk Aksin Somel. New York : Scarecrow Press, 2003. (Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras (Book 7).) ISBN 0810843323, 978-0810843325. S. 181 – 182.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mehmed IV.


Mehmed IV.
Narodenie: 2. január 1642 Úmrtie: 6. január 1693
Vladárske tituly
Predchodca
Ibráhím I.
Sultán Osmanskej ríše
8. august 16488. november 1687
Nástupca
Süleyman II.
Predchodca
Ibráhím I.
Kalif Osmanského kalifátu
8. august 16488. november 1687
Nástupca
Süleyman II.