Veľkovezír

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Audiencia u osmanského veľkovezíra Ibrahima pašu 10. októbra 1724

Veľkovezír (tur. Vezír-i Azam alebo Sadr-i Azam (Sadrazam), alebo serdar-i Ekrem, arab. صدر اعظم‎ alebo وزير) je v Osmanskej ríši a ďalších moslimských krajinách označenie vysokého štátneho úradníka, kalifovho zástupcu, odpovedajúceho funkcii premiéra - predsedu vlády. Sultán s absolútnou mocou a v zásade jedine iba sultán ho mohol odvolať.

Veľkovezír bol držiteľom cisárskej pečate a mohol zvolávať všetkých ostatných vezírov k účasti na štátnych záležitostiach. Vezíri pri zasadaní boli nazývaní „Kubbealtı vezír“ z dôvodu miesta ich zhromaždenia (Kubbealtı - pod kupolou), vládneho paláca Topkapi v Istanbule. Istanbul má dvanásť brán a v blízkosti jednej z týchto brán je budova s názvom Bab-i-humajun (vznešená brána). Vládne kancelárie veľkovezíra sa nachádzali vo Vysokej Porte (franc. Porta Sublima). Zaužíval sa francúzsky názov „Porta Sublima“ preto, lebo francúzština bola jazykom európskej diplomacie. V Porte sídlil veľkovezír, a taktiež aj úrady všetkých ministrov. Odtiaľ boli vydané všetky cisárske edikty.

Počas počiatočného obdobia vznikajúcej Osmanskej ríše sa používal len titul vezír. Doslovne vyjadroval význam ako „nosič bremena“. Prvý z osmanských vezírov, ktorý sa tituloval už ako veľkovezír, bol Candarlı Kara Halil Hayreddin Paša, počas vlády sultána Murada I. prezývaného ako „Hügavendigâr“ (Božský). Cieľom zaužívania titulu „veľkovezír“ bola snaha odlíšiť držiteľa sultánovej pečate od iných vezírov. Spočiatku sa častejšie používal titul „vezir-i Azam“. Neskôr bol postupne nahradený titulom „sadrazam“. Oba tituly vyjadrovali hodnosť a postavenie veľkovezíra. Počas osmanskej histórie boli veľkovezíri tiež nazývaní: „Sadr-i Ali“ (veľkovezír), „vekil-i mutlak“ (absolútny právnik), „Sahib-i Devlet“ (držiteľ štátu), „zat-i Asafa“ (vezírska osoba). Osmanská ríša v jej čase trvania bola riadená dlhým zoznamom veľkovezírov. Relatívna nečinnosť sultánov a rozširovanie moci na nižšie úrovne vlády bola charakteristická pre obdobie dynastie Koprülü (1656–1703). V 19. storočí funkcia veľkovezíra zohrávala významnejšiu úlohu ako mali premiéri vtedajších západných monarchií.

„Veľký vezír“ (Vazir-e Azam) je taktiež oficiálny názov pakistanskej vlády v jazyku urdu (jej ministri sa nazývajú „vezírmi“).