Zlatá studňa (vrch v Kremnických vrchoch; 1265 m n. m.)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°42′55″S 19°00′18″V / 48,7154°S 19,0049°V / 48.7154; 19.0049
Zlatá studňa
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Žiar nad Hronom, Banská Bystrica
Obce Kremnica, Banská Bystrica-Radvaň
Pohorie Kremnické vrchy
Podcelok Flochovský chrbát
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 265,4 m n. m.
Súradnice 48°42′55″S 19°00′18″V / 48,7154°S 19,0049°V / 48.7154; 19.0049
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelená turistická značka značke z Králik cez Králické sedlo
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zlatá studňa (1 265,4 m n. m.[1]) je vrch v hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Leží nad obcou Králiky, približne 8 km západne od Banskej Bystrice.[2] Vrcholom prechádza červená turistická značka značená turistická magistrála.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Žiar nad Hronom a Banská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie mesta Kremnica a banskobystrickej Radvane.[4] Zlatá studňa svojou výškou kraľuje hrebeňu medzi Králickým sedlom a sedlom Tri kríže.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Zlatá studňa je súčasťou hrebeňa, ktorý zo severne situovanej Skalky pokračuje južným smerom cez Mýtny vrch na Velestúr. Vrch je súčasťou rozsiahleho masívu, kde Zlatou studňou, Velestúrom a Smrečníkom kulminuje južná časť pohoria. Blízkosť strediska na Skalke, atraktívny hrebeň a sieť značených trás uľahčujú dostupnosť vrcholu. Severným smerom susedí Mýtny vrch (1 221 m n. m.) a Skalka (1 232 m n. m.) s vysielačom Suchá hora, západným smerom susedí Hladká (1 054 m n. m.) a Javorník (1 085 m n. m.), južným Velestúr (1 254 m n. m.) a Smrečník (1 249 m n. m.) a východným Horná roveň (1 076 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Hrona; východnú časť hrebeňa odvodňuje Tajovský a Malachovský potok, západne orientovaná časť masívu odvádza vodu potokom Skalka do Kremnického potoka. Vrcholom vedie turistická magistrála, ktorú v susedných sedlách križujú značkované trasy z okolitých sídiel.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Zalesnený hrebeň ponúka len málo lokalít, vhodných na rozhľad, no tie ponúkajú zaujímavé panorámy. Z vhodných miest na Zlatej studni je výhľad najmä na okolité vrchy pohoria a okolie Banskej Bystrice. Pri vhodných podmienkach je pozorovateľná najmä Poľana, časť Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Vtáčnika či Strážovských vrchov.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 57.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  5. Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]