Horná roveň (vrch v Kremnických vrchoch)
| Horná roveň | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Bystrica |
| Obec | Radvaň |
| Pohorie | Kremnické vrchy |
| Podcelok | Flochovský chrbát |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 076,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′20″S 19°01′11″V / 48,7221°S 19,0198°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Horná roveň (1 076,3 m n. m.[1]) je vrch v Kremnických vrchoch. Leží nad obcou Králiky, približne 7 km západne od Banskej Bystrice.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na východe centrálnej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, na území okresu Banská Bystrica a v katastrálnom území Radvane, mestskej časti Banskej Bystrice.[4] Je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha severovýchodným smerom z masívu Zlatej studne v hlavnom hrebeni. Najbližšími sídlami sú severne ležiace Králiky a východne situovaný Malachov.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Horná roveň je nevýrazný pahorok v bočnom hrebeni, ktorý vedie od hlavného hrebeňa na Suchý vrch (800 m n. m.) nad Malachovom.[5] Východne susedí Nemecký vrch (843 m n. m.), severne leží Vyhnatová (1 283 m n. m.), západne je v hlavnom hrebeni situovaný Mýtny vrch (1 221 m n. m.) a Zlatá studňa (1 265 m n. m.) a juhovýchodným smerom susedí vrch Košiare (1 050 m n. m.).[1] Západné a severné svahy odvádzajú vodu Farbeným do Tajovského potoka, južnú časť hrebeňa odvodňuje Malachovský potok do rieky Hron. Juhozápadne od vrcholu sa nachádza prírodná pamiatka Horná Roveň.[2] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Riedky lesný porast vrcholovej časti, no najmä blízka horská lúka umožňuje obmedzený rozhľad na okolie. Pozorovať možno nielen hlavný hrebeň Kremnických vrchov, ale tiež okolie Banskej Bystrice a pohoria Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Nízke Tatry, Veporské vrchy, Poľana, Ostrôžky a Javorie.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia. Severovýchodným úbočím vedie 
modro značený chodník z Banskej Bystrice do Bystrického sedla, rovnako značený chdník vedie južným úpätím z Malachova do sedla Tri kríže.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. dennikn.sk, [cit. 2022-01-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-15]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-15]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-15]. Dostupné online.