Pakost smradľavý
| Pakost smradľavý | |
 Pakost smradľavý - dvojkvetá vidlica. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Geranium robertianum L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pakost smradľavý[3] (lat. Geranium robertianum)[2] je vlhkomilná jednoročná až dvojročná bylina z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti severnej pologule.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Pakost smradľavý je vlhkomilná jednoročná až dvojročná bylina, vysoká 20 až 50 cm. Byle sú poliehavé alebo priame, rozkonárené, najmä v hornej časti odstávajúco žliazkaté a roztratene chlpaté, často červenkasté.[4][5][6] Rozdrvené byle a listy nepríjemne zapáchajú. Práve táto vlastnosť bola použitá pri výbere slovenského druhového názvu. Na jeseň, najmä na suchom stanovišti, sa stonka aj listy sfarbujú do jasno červena.[7]
Od iných domácich pakostov sa odlišuje hlavne tvarom listov. Čepele sú v obryse trojuholníkovité a včítane stopky husto a mäkko dlho chlpaté. Sú zložené z troch až piatich stopkatých a ďalej perovito delených lístkov. Prízemné listy sú v ružici a čoskoro odumierajú, stonkové sú protistojné, dlhostopkaté a početné. Najvyššie listy sú často striedavé, krátkostopkaté a veľmi malé.[4][5][6][7]
Kvety sú usporiadané v dvojkvetých vidliciach, dlhších ako podporné listy. Kvetné stopky sú krátke, žliazkato chlpaté a počas kvitnutia i pri dozretí plodu sú vzpriamené. Karmínovo ružová päťpočetná koruna je pravidelná. Kvetné lupienky sú voľné, dlhé 10 až 15 mm (dlhšie ako kalich), obrátene vajcovité, s dlhým holým nechtíkom a na vrchole zaokrúhlené. Semenník je päťpuzdrový, s jednou čnelkou rozdelenou na päť blizien. Nitky tyčiniek sú holé, na báze kopijovito rozšírené. Kalich je päťpočetný, voľný. Kališné lístky sú kopijovité, na okraji blanité, žliazkato chlpaté, trojžilové, dlhé 7 až 9 mm, s vrcholovou osťou dlhou do 2 mm.[4][5][6][7]
Zobákovité plody sú rozpadávajúce, vráskavé, chlpaté, s dvomi priečnymi ryhami. Semená sú veľké 2 až 3 mm.[4][5]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Prirodzený areál pakosta smradľavého zahŕňa mierne oblasti severnej pologule. V Eurázii od Portugalska až po západnú Sibír, západné Himaláje a Čínu, severnú Afriku a Arabský polostrov, ostrovy Makronézie a v Kanade a Spojených Štátoch (v oblastiach na atlantickom a pacifickom pobreží).[2]
Zavlečený je na Aljaške, v Južnej Amerike (Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Uruguaj), na Madagaskare, Taiwane, Japonsku a Novom Zélande.[2]
Na Slovensku je na vhodných stanovištiach rozšírený až veľmi hojný. V Slovenskom raji sa vyskytuje hojne na sutinách, v krovinách a okolo vodných tokov.[8] Najvyššie pozorovaný výskyt bol zaznamenaný vo výške 1 510 m n. m., v Tomanovskej doline, v Západných Tatrách.[4]
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Pakost smradľavý je bežne rozšírený druh najmä vo vlhkých tienistých lesoch, pobrežných porastoch, na skalných a sutinových svahoch a na rumoviskách od nížin až do horského stupňa, vzácne aj vyššie. Obľubuje vlhké, výživné, dusíkaté, humózne, kamenisté i hlinité pôdy. Kvitne od mája do septembra (októbra).[4][5][6]
Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Pakost smradľavý obsahuje elagitaniny (geranín, izogeranín), flavonoidy a éterický olej. Pre svoje liečivé vlastnosti sa využíva ako antireumatikum, diuretikum, homeopatikum a adstringens.[9]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Poster - celkový habitat. -
Štruktúra perovito deleného listu. -
Jesenné sfarbenie listov. -
Detail kvetu (desať tyčiniek v dvoch kruhoch s čnelkou rozdelenou na päť blizien). -
Vyvíjajúci sa zobákovitý plod. -
Semená v mierke.
_Geranium_robertianum_-_xanthophyll_leaf.jpg)
_close-up_(9194673524).jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Sp. Pl.: 681 (1753)
- ↑ a b c d e f Geranium robertianum L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 194.
- ↑ a b c d e f Lýdia Bertová et al .. Flóra Slovenska III. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982. S. 503-504.
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5. S. 594-595.
- ↑ a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 270-271.
- ↑ a b c Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. ISBN 80-88983-03-7. S. 110.
- ↑ Anna Leskovjanská. Flóra Národného parku Slovenský raj. Spišská Nová Ves : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 42.
- ↑ Sergej Mohnacký, Tibor Benčať, Karol Kočík, Blažena Benčaťová. Liečivé rastliny (vysokoškolská učebnica). 1.. vyd. Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2016. ISBN 978-80-228-2912-0. S. 102-103.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pakost smradľavý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pakost smradľavý
