Preskočiť na obsah

Lipkavec marinkový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lipkavec marinkový
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Galium odoratum
(L.) Scop.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lipkavec marinkový (Galium odoratum) alebo staršie marinka voňavá (Asperula odorata) je rastlina z rodu lipkavec (Galium) z čeľade marenovité (Rubiaceae).

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov lipkavec marinkový patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celkový trend tohoto rozšíreného druhu je klesajúci, v Stredomorí je vzácnejší.[1]

Popis a výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Listy sú praslenité a po okrajoch drsné (z toho bolo odvodené bývalé aj latinské rodové meno Asperula = drsňačka), a ešte príjemné vonia po kumarinu, i latinský odorata (vonná). Lipkavec marinkový je vytrvalá bylina s plazivým podzemkom a drobnými bielymi kvetmi, ktoré kvitnú v máji a júni. Je často rozšírený v takmer celej Európe a často tvorí husté porasty v listnatých lesoch. Rastie tiež v západnej Ázie a v Severnej Amerike.

Pestovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Ak nerastú pláne v dosahu, ľahko sa dá vypestovať buď zo semien alebo z vegetatívnych výhonkov, ktoré se presádzajú v čase kvitnutia.

Spracovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Používanou častou rastliny je čerstvá alebo sušená vňať, zbieraná počas kvitnutia. Sušiť sa má pomaly pri teplote nepresahujúcej 35 °C.

V lekárstve sa využíva predovšetkým zvonka (na drobná poranenia i hnisavé rany a pod.), v ľudovom liečiteľstve sa najčastejšie používala tiež na upokojenie a dobré zaspávanie. Nemala by sa však používať dlhodobo, nakoľko má mierne jedovatú drogu s vedľajšími účinkami (najmä bolesťami hlavy).

Čerstvá aj sušená si dlhodobo uchováva krásnu vôňu, pre ktorú je tiež veľmi obľúbená. Jej aróma sa používala tiež pri výrobe alkoholických nápojov.

Gastronómia

[upraviť | upraviť zdroj]

Nemci lipkavec používali do nemeckého májového bowle (májové víno) a do piva typu Berliner Weisse, Francúzi do šampanského, v Švajčiarsku do koňaku i benediktinky. Na severe Európy bolo ňou ochutených množstvo korenín.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 2. augusta 2020.
  2. KYBAL, Jan; KAPLICKÁ, Jiřina. Naše a cizí koření. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1988. Kapitola Mařinka vonná, s. 66.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. 1987. vyd. Bratislava : Príroda.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svízel vonný na českej Wikipédii.