Praslička roľná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
praslička roľná
Equisetum arvense - Billeder af nordens flora (v2. 1917) (19750676683, clean).jpg
praslička roľná
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Equisetum arvense
L., 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Praslička roľná (lat. Equisetum arvense) je rastlina z rodu praslička, z čeľade prasličkovité. Je to trváca bylina.

Praslička roľná sa vyvinula v kriede z predkov dnešných prasličiek, ktoré dorastali v triase a jure do výšky až 10 m a pokrývali obrovské pevninské plochy.[1]

Rastlina je známa svojou vlastnosťou koncentrovať zlato zo zlatonosných substrátov.[chýba zdroj]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Rodové latinské pomenovanie je odvodené z dvoch latinských slov equus (slovensky kôň) a seta (slovensky chvost). Druhové meno je odvodené zo slova avrum (slovensky oráčina).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od prasličky močiarnej má praslička roľná výrazný sezónny dimorfizmus, čo znamená, že vytvára dvojaké stonky. V apríli až máji vyrastá zo zeme jarná nezelená stonka s výtrusným klasom, ktorá po vyprášení odumiera, vo vzácnych prípadoch ostáva a vytvára konáre. Po odumretí jarnej stonky z toho istého podzemku vyrastá od mája do septembra zelená letná stonka.[1][2]

Jarná byľ[upraviť | upraviť zdroj]

Spóronosná (jarná) byľ je charakteristická jej priemernou výškou 12 – 20 cm a 3 – 5 mm dužnatou, hrubou stonkou, ktorá je svetlohnedej až červenkastej farby. Vo vrchnej časti stonky sa nachádza výtrusnicový tupý stopkatý klas, ktorý má hnedastú farbu a dĺžku 15  – 30 mm. Výtrusný klas je tvorený jednotlivými výtrusnými listami, na ktorých sa nachádzajú výtrusnice, ktoré vytvárajú výtrusy guľovitého tvaru. Byľ má od seba 5 oddialených pošiev, čo sú bočne praslenovite usporiadané spojené listy, ktoré dorastajú do dĺžky 8  – 20 mm. Pošvy sú tmavohnedej farby a bruchatého až lievikovitého alebo zvonkovitého tvaru.[1][2][3][4][5]

Letná byľ[upraviť | upraviť zdroj]

Sterilná (letná) byľ je vyššia ako jarná byľ a jej hlavnou úlohou je vyživovanie rastliny, aby z podzemku na budúci rok mohla vyrásť nová jarná byľ.[6] Príznačná je svojou priemernou výškou 20 – 50 cm. Bohato rozvetvené, článkovité podzemky sa môžu nachádzať až meter pod povrchom pôdy. Z nich vyrastá článkovaná, 3 – 5 mm hrubá stonka, ktorá je typicky živozelenej alebo sivozelenej farby. Na stonke sa nachádza 6 – 9 badateľne viditeľných rebier. Sterilná byľ je zdola alebo od prostriedku rozkonárená, pričom vrcholová časť stonky je nerozkonárená. Bočné duté, ryhované, tvrdé, drsné konáre zelenej farby sú praslenovite usporiadané, z ktorých uzlov spoločne vyrastá 6 – 12 šupinatých pošiev sivozelené alebo živozelenej farby. Pošvy dosahujú dĺžku 5 – 12 mm a čepeľ je v trojuholníkovom kopijovitom tvare. Môžu byť po 2 – 3 spolu zrastené.[1][2][3][4][5]

Ploidia tohto druhu je 2n = 216.[2]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Jarná byľ s výtrusným klasom

Praslička sa rozmnožuje generatívne i vegetatívne. Generatívne sa bylina rozmnožuje častejšie.

Generatívne rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Generatívne sa rastlina rozmnožuje guľatými výtrusmi, ktoré umožňujú pre lepšie oplodnenie uchytenie spór a hromadné klíčenie jednopohlavných prvokov. Jeden výtrusový klas vytvorí v priemere až 100 tisíc výtrusov, ktoré sa prenášajú vetrom alebo vodou. Výtrusy rýchlo klíčia, pretože majú nízku životnosť, avšak pri suchých podmienkach toto rozmnožovanie nefunguje. Po zaklíčení výtrusu, vyrastá zo zeme zelený, autotrofný prvorast, ktorý je na rozdiel od ostatných papraďorastov dvojdomý. Samčia rastlina je z pravidla väčšia a samičia menšia. Spermatozoid samčieho prvorastu oplodní vajíčko samičieho prvorastu, vynikne zárodok, z ktorého vyrastá rastlina.[1]

Vegetatívne rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Vegetatívne sa rastlina rozmnožuje podzemkami, ktoré sa bohato rozvetvujú. Na podzemkoch sa nachádzajú hľúzy, ktoré majú zásobnú funkciu. Hromadia zásobné látky, z ktorých na jar čerpá živiny jarná stonka.[1]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh je rozšírený po celom svete, vyskytuje sa v miernom a subarktickom pásme na severnej pologuľy. Rastlina preferuje kyslé pôdy s pH 3,5 – 6,8, preto sa radí medzi acidofilné rastliny. Jej metabolizmus nie je stavaný na vyššie koncentrácie dusíka, preto prasličke vyhovujú viac chudobnejšie pôdy.[7] Na Slovensku je rozšírená najmä v nížinách, ale môže sa nachádzať aj v horských polohách. Rastline vyhovujú hlinité a piesočnaté pôdy s vysokou hladinou spodnej vody na povrchu, preto sa v prírode často nachádza na okraji močarísk, násypov, kanálov a potokov a vo vlhkých lesoch, najmä na zatienených humóznych pôdach.[1][5][8]

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

V rastline sa nachádzajú účinné látky ako saponín, flavonoidné glykozidy, horčiny, alkaloidy, organické kyseliny, vitamín C a minerálne látky. Avšak najdôležitejšia účinná látka v prasličke je kyselina kremičitá (3 – 13 %), ktorá má nadmerné liečivé účinky.[3][8]

Drogu z tejto rastliny používali už v antike a obľubovali ju najmä ľudia v minulom storočí. Droga z tejto rastliny hojivo pôsobí na kosti, používa sa pri krvácaní nosa a účinne potláča zápalové procesy v tele ako napr. zápal dolných močových ciest a obličkové kamene. Droga je bez zápachu a má nevýraznú chuť. Dá sa aplikovať vo viacerých formách, ako sedacia kúpeľ, zápar, parný obklad, tinktúra a čaj, kde ju možno nájsť v niektorých kúpených čajoch dodnes.[8]

Na výrobu drogy sa dá použiť skoro celá rastlina. Najbohatšie na živiny sú podzemné časti rastliny, ktoré sa odporúčajú vykopávať v jeseni, pretože vtedy sa rastlina pripravuje na vegetačné obdobie. Najkvalitnejšia droga sa vyrába z listu, ale tento spôsob výroby sa považuje za fyzicky namáhavý a pomalý. Tiež sa dajú zbierať korunné lupienky klasu, semenná, stonka a kôra, ktorá sa odporúča zbierať na jar a jeseň pri vlhkom počasí. Pri zbere sa často mýli s takmer identickou jedovatou rastlinou prasličkou močiarnou. Praslička roľná sa veľmi často suší a skladuje pri najvyššej teplote 40°C. Droga by mala ostať zelená, ale pri vyššej vlhkosti veľmi ľahko černie a plesnivie. Pri jej dlhodobom používaní môže praslička vyvolať toxické účinky. Medzi nepriaznivé účinky môže patriť predčasný pôrod, nervové poruchy, bolesti hlavy, strata chuti do jedla a problémy s prehĺtaním.[3][4][8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984.
  2. a b c d Flóra Slovenska II. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1966. Dostupné online.
  3. a b c d Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou. Praha : Ottovo nakladatelství, 2010. ISBN 9788073605896.
  4. a b c Liečivé rastliny: Systematická botanika. 3. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0.
  5. a b c Lesnícka botanika. Bratislava : Príroda, 1973.
  6. Výtrusné rastliny [online]. biopedia.sk, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
  7. Andersson, T. N.&B. Lundegardh. 1999. Growth of field horsetail (Equisetum arvense) under low light and low nitrogen conditions. Weed Science 47: 41-46.
  8. a b c d Zelená lékárna. Praha : Lidové nakladatelství, 1980. (česky)