Hubky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hubky
Sponge.JPG
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Hubkovce Parazoa
Kmeň (phylum) Hubky Porifera
Vedecký názov
Porifera
Grant in Todd, 1836
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hubky (lat. Porifera) sú kmeň mnohobunkovcov, často sa presnejšie zaraďujú ako jediný kmeň hubkovcov. Poznáme asi 5 000 druhov hubiek, takmer všetky žijú v moriach. V strednej Európe žije len asi 6 druhov. Hubky sa donedávna rozdeľovali podľa chemického zloženia skleroblastov, moderný systém si všíma aj ich priestorové usporiadanie.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Hubky boli najprv zaraďované k rastlinám, až Grand roku 1836 dokázal, že sú to veľmi primitívne živočíchy. Ich telo je asymetrické, vakovité až rozliate, niekedy s náznakmi radiálnej symetrie. Je tvorené dvoma zárodočnými vrstvami – ektodermou a endodermou, no ich genéza je odlišná od ostatných živočíchov (Eumetazoa). V procese gastrulácie u hubiek dochádza ku gastrulárnej inverzii. V praxi sa to prejavuje tak, že z tej vrstvy buniek, z ktorej u Eumetazoa vzniká ektoderm, u hubiek vzniká endoderm a naopak. Priestor medzi týmito dvoma vrstvami vypĺňa rôsolovitá mezoglea, ktorá obsahuje pseudoskelet z ihlicovitých skleroblastov (spikúl); tieto sú inkrustované CaCO3 alebo kremičitanmi, alebo sú z organickej látky spongínu. Hubky nemajú žiadne orgány ani tkanivá, pozorujeme u nich len dve súvislejšie vrstvy buniek:

  • povrchová, relatívne pevnejšia vrstva pinakocytov (endodermálneho pôvodu!);
  • vrstva ektodermálnych choanocytov (golierikatých buniek s bičíkmi), ktoré môžu vystie1ať spongocoel – centrálnu dutinu hubky (askónový typ), alebo kanáliky (sykónový typ), resp. dutinky v stene hubky (leukónový typ). Choanocyty pohybom bičíkov vháňajú vodu do hubky cez sústavu kanálikov (ostií), a zabezpečujú aj trávenie drobných častíc. U odvodených typov hubiek sú choanocyty veľmi malé a zabezpečujú len prúdenie vody, trávenie vtedy preberajú amébocyty. Trávenie hubiek je výlučne intracelulárne. Voda opúšťa dutinu hubky hlavným otvorom (osculum), ktorý je obyčajne v hornej časti.

Rozmnožovanie a vývin[upraviť | upraviť zdroj]

Hubky sú hermafrodity. Pohlavné bunky - gaméty vznikajú premenou amébocytov v mezoglei. Ku kopulácii dochádza voľne vo vode, zygota sa brázdi na blastulu s dvoma typmi buniek – je to larva amfiblastula, ktorá zakrátko prisadá na dno. Distálna časť z bičíkatých buniek sa vliačuje a diferencuje na vrstvu choanocytov v závislosti od anatomického typu hubky (askón, sykón alebo leukón). Okrem toho sa rozmnožujú aj nepohlavne – pučaním. Sladkovodné hubky (čeľaď Spongillidae) vždy na jeseň zahynú. Prežívajú len v štádiu hibernačných púčikov – gemúl, ktoré vznikajú vnútorným pučaním.

Fylogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

Hubky sú veľmi starobylou slepou vývojovou vetvou. Ich izolované postavenie v systéme potvrdzuje viac argumentov:

  • atypický, unikátny vznik ekto– a endodermu (gastrulárna inverzia);
  • niektoré bunky (okrem pinakocytov a skleroblastov) sa môžu po celý život meniť na iný typ buniek;
  • všetky bunky (okrem pinakocytov a choanocytov) sú uložené v mezoglei voľne a majú schopnosť amébovitého pohybu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]