Zygota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Zygota je bunka, ktorá vznikne po splynutí dvoch pohlavných buniek – gamét. Nesie úplnú sadu chromozómov svojho druhu a je pripravená na ďalšie delenie. Zygota je úplne prvé počiatočné štádium ontogenézy jedincov, ktoré sa rozmnožujú pohlavne. U živočíchov sa delením (brázdovaním) zygota mení na morulu. Zygota je totipotentná – to znamená, že za vhodných podmienok z nej vznikne diferenciáciou akákoľvek bunka v tele. Teoreticky za ideálnych podmienok je totipotentná každá bunka mnohobunkového organizmu.

Ďalší vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

U dvojstranovcov nový organizmus prechádza radou vývojových štádií: morula - blastula - gastrula. Spôsob delenia zygoty na menšie bunky sa nazýva blastogenéza. Jej prvá časť je ryhovanie, pri ktorom sa nezväčšuje celkový rozmer organizmu. Druhou časťou je gastrulácia.

Ryhovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Ryhovanie sa delí na úplné (totálne) a čiastočné (parciálne).

  • Vajíčko kopijovca a cicavcov sa rýhuje celé a vznikajúce bunky blastomery sú takmer rovnako veľké. Všetky blastomery sa ale nedelia súčasne, preto je usporiadanie blastomer nepravidelné a líši sa veľkosťou (u cicavcov).
  • U obojživelníkov prvé dve ryhy rozdelia vajíčko na 4 blastomery, ďalej vajíčko delí tretia ryha. Taktiež vznikajú menšie a väčšie makromery.
  • U vajíčok s malým množstvom žltkových rezerv vzniká ku koncu ryhovania prechodný útvar, tzv. morula
  • U vtákov a plazov sa žĺtok neryhuje, ryhuje sa len plodové vajce.

Zo zygoty sa postupným delením rozšíri počet buniek až na 64 (morula).