Hermafrodit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Hermafrodit pozri Hermafrodit (rozlišovacia stránka).

Hermafrodit (iné názvy: obojpohlavný/dvojpohlavný/hermafroditný/hermafrodický/hermafroditský/bisexuálny organizmus[1][2] , staršie obojaký organizmus[3][4], staršie obojetník[5], androgýn[6][7]; príslušná vlastnosť, schopnosť, stav či jav sa volá hermafroditizmus, iné názvy: obojpohlavnosť, dvojpohlavnosť, pohlavná obojakosť, bisexuálnosť, bisexualita, obojetnosť či androgýnia) je výraz s týmito významami:

  • V zoológii a botanike je to jedinec (organizmus), u ktorého sú ako nechorobný stav prítomné funkčné samčie aj samičie pohlavné orgány. Pre semenné rastliny je z dôvodu problematickosti definície výrazu "pohlavné orgány" (pozri poznámku:[pozn 1]) potrebné dodať, že sa hermafroditom v prípade semenných rastlín myslí rastlina majúca (len alebo aj) obojpohlavné kvety (čiže kvety obsahujúce aj tyčinky aj piestiky/plodolisty) a/alebo jednodomá semenná rastlina.
  • V zoológii a medicíne je to aj jedinec, u ktorého sú ako chorobný stav prítomné samčie aj samičie pohlavné orgány, ktoré ako celok nie sú plne funkčné.
  • Niekedy sa za hermafrodita považuje aj pseudohermafrodit (synonymá sú nepravý hermafrodit a u ľudí aj intersexuál v užšom zmysle) alebo v prípade ľudí aj akýkoľvek intersexuál (v širšom zmysle), čo je termín netýkajúci sa len pohlavných orgánov, ale aj pohlavných znakov (v tomto význame sa ale nezvyknú používať ďalšie synonymá uvedené vyššie v zátvorke na začiatku tohto článku). [17][18][19][20][21][22][23][24]

Namiesto slova ...organizmus vo vyššie uvedených výrazoch samozrejme môže byť podľa kontextu slovo rastlina, živočích a pod., napr. namiesto obojpohlavný organizmus môže byť obojpohlavný živočích, namiesto dvojpohlavný organizmus dvojpohlavná rastlina atď.

Etymológia[upraviť | upraviť kód]

Termín pochádza z gréckej mytológie, podľa ktorej sa Hermafroditos, syn bohov Hermesa a Afrodity, po silnom objatí s milovanou nymfou Salmakis zrástol v jednu obojpohlavnú bytosť.

Hermafroditizmus ako nechorobný stav[upraviť | upraviť kód]

Živočíšny hermafroditizmus[upraviť | upraviť kód]

Hermafrodit je živočích, ktorý má súčasne samčie a samičie pohlavné orgány. Je schopný produkovať súčasne vajíčka a spermie. Hermafrodit má buď miešok a vaječníky, alebo sú oba tieto orgány nahradené tzv. obojakou pohlavnou žľazou.

Skupiny živočíchov, u ktorých je rozšírený hermafroditizmus:

Sebaoplodnenie[upraviť | upraviť kód]

Sebaoplodnenie je zvláštny prípad rozmnožovania hermafroditov. Je pomerne vzácne, vyskytuje sa predovšetkým u takých organizmov, ktoré by neboli schopné kvôli svojmu spôsobu života zohnať partnera na párenie. Typickým príkladom sú endoparazity, napríklad pásomnica dlhá. Samooplodnenie nastáva aj u samoopelivých rastlín.

Sukcesívny hermafroditizmus[upraviť | upraviť kód]

Sukcesívny hermafroditizmus je zvláštny prípad hermafroditizmu. Hraničí s gonochorizmom. Ide o situáciu, kedy jedinec v priebehu svojho života zmení alebo strieda pohlavia. Vyskytuje sa napríklad u niektorých rýb s výrazným teritoriálnym chovaním samcov - mladé ryby, ktoré by sa nemali šancu presadiť, teda majú ženské pohlavie, a až keď dorastú, prejdú na pohlavie mužské.

Rastlinný hermafroditizmus[upraviť | upraviť kód]

V botanike sú hermafrodity jednak gametofyty niektorých húb a rias, jednak jav monécia (=monoécia) resp. jednodomé rastliny, a jednak semenné rastliny s obojpohlavnými kvetmi (Pozri aj poznámku v úvodnej časti tohto článku). V ríši rastlín je teda (takto definovaný) hermafroditizmus úplne bežný.

Hermafroditizmus ako porucha (choroba)[upraviť | upraviť kód]

Ako hermafrodit sa označuje aj defektný jedinec gonochoristických druhov, ktorý má základy oboch pohlavných orgánov (ženských a mužských). Spravidla však nie sú funkčné obe - buď funguje len jeden alebo žiaden. U človeka bol hermafroditizmus s oboma pohlavnými žľazami zaznamenaný vo forme chimérizmu.[25]

Hermafroditizmus ako intersexualita[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Intersexualita

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Pohlavnými orgánmi semenných rastlín sa tu myslia tyčinky (prípadne istá ich časť) a plodolisty či piestiky (prípadne len vajíčko). Takéto použitie termínu pohlavné orgány pre semenné rastliny zodpovedá síce tradícii viacerých autorov, ale v skutočnosti semenné rastliny (na rozdiel od nesemených rastlín) nemajú nič, čo by sa mohlo označiť ako pohlavné orgány v pravom slova zmysle, a teda v tomto prísnom ponímaní semenné rastliny nemôžu byť ani hermafroditmi. [8][9][10][11][12][13][14][15][16]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. obojpohlavný. In: Synonymický slovník slovenčiny
  2. hermafrodit; hermafrodický. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  3. obojaký. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  4. různopohlavné rostliny. In: Ottův slovník naučný Rozkošný-Schloppe, S. 377
  5. FRANK, S. Veľký obrazový atlas rýb, 1976, S. 12
  6. androgýn. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  7. obojpohlavnosť. In: Malá encyklopédia biológie 1975, S. 337
  8. Geschlechtsorgane. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  9. Angiosperms [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2020-07-11]. Dostupné online.
  10. BALTISBERGER, Matthias. Systematische Botanik (einheimische Farn- und Samenpflanzen). [s.l.] : vdf Hochschulverlag AG, 2009. 312 s. ISBN 978-3-7281-3192-8. S. 39, 40.
  11. KRASSILOV, Valentin A.. Angiosperm Origins (Morphological and Ecological Aspects). [s.l.] : Pensoft Publishers, 1997. 270 s. ISBN 978-954-642-016-9. S. 10.
  12. Online-Bibliothek [online]. zeno.org, [cit. 2020-07-11]. Dostupné online.
  13. ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody. Bratislava: Príroda, 1984, S. 21
  14. JELÍNEK, Jan; ZICHÁČEK, Vladimír. Biologie pro gymnázia : teoretická a praktická část. 11. vyd. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2014. 579 s. ISBN 978-80-7182-338-4. S. 32.
  15. botanika.upol.cz, [cit. 2020-07-11]. Dostupné online.
  16. pohlavné ústroje. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  17. bisexualita; hermafrodit; obojpohlavnosť. In: Malá encyclopedia biológie 1975, S. 63, 164, 337
  18. hermafroditismus. In: Malá československá encyklopedie II S. 759
  19. hermafroditizmus. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  20. Zwittrigkeit; Zwitter; Geschlechtsorgane; Monözie; Intersexualität (vrátane Infoboxu); Androgynie. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  21. Hermaphroditism [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2020-07-11]. Dostupné online.
  22. hermafroditismus. In: Masarykův slovník naučný III, 1927, S. 154
  23. IRION, Hans. Drogisten-Lexikon Ein Lehr- und Nachschlagebuch für Drogisten und verwandte Berufe, Chemotechniker Laboranten, Großhandel und Industrie (Erster Band Die wissenschaftlichen Grundlagen der Drogistenpràxis). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 1088 s. ISBN 978-3-642-92638-9. S. 137.
  24. JANOŠOVÁ, Pavlína. Dívčí a chlapecká identita. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2008. 285 s. ISBN 978-80-247-2284-9. S. 72, 73.
  25. STRAIN, Lisa, et al. A True Hermaphrodite Chimera Resulting from Embryo Amalgamation after in Vitro Fertilization. New England Journal of Medicine, 1998-01-15, zväzok 338, číslo 3, s. 166-169. Dostupné online [cit. 2011-06-08]. ISSN 1533-4406. DOI10.1056/NEJM199801153380305. PMID 9428825. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]