Bičík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bíčik môže byť aj malý bič alebo zastarano sláčik.
Počet a usporiadanie bakteriálnych bičíkov: A. monotricha, B. lofotricha, C. amfitricha, D. peritricha

Bičík alebo flagellum (lat. flagellum) je podlhovastá bunková štruktúra, ktorá slúži na pohyb jednobunkových bičíkovcov, niektorých menších mnohobunkových organizmov a niektorých buniek mnohobunkových organizmov. Bičík sa vyskytuje aj pri baktériach, ale v ich prípade ide o štruktúru zásadne odlišnú stavbou, pôvodom a mechanizmom pohybu. Bičíky prokaryotov nie sú pokryté cytoplazmatickou membránou, zatiaľ čo všetky eukaryotické bičíky sú pokryté cytoplazmatickou membránou.

Bičík baktérií[upraviť | upraviť zdroj]

Bakteriálny bičík je pevná štruktúra skrutkovitého tvaru, ktorá sa krúti, poháňa bunku vpred a teda tlačí. Má hrúbku asi 20 nm a dĺžku 20 μm, čo môže byť desaťnásobok dĺžky baktérie. Pohyb baktérie sa nazýva taxa a môže mať veľa foriem. Baktéria dokáže pomocou bičíka prekonať desať dĺžok svojho tela za jednu sekundu.

Rozdelenie baktérií podľa počtu bičíkov

  • monotricha - baktéria má jediný bičík
  • amfitricha - jeden bičík na každom konci baktérie
  • lofotricha - zväzok bičíkov na jednom alebo oboch póloch bunky
  • peritricha - bičíky umiestnené po celom povrchu bunky

Počet bičíkov sa ale v priebehu života baktérie môže meniť. Vo všeobecnosti sa pri prestupe do viskóznejšieho prostredia vybaví ďalšími bičíkmi.

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Bakteriálny bičík je dutá trubica tvorená proteínom flagelínom. Tá je upevnená pružným háčikom (hook), ktorý ju spája s komplexom proteínov tvoriacich motor pracujúci s gradientom H+ (viac protónová pumpa). Tento komplex je skupina proteínov pracujúcich ako rotor a ďalší, ukotvená v membráne, pracujúci ako stator.

Evolúcia[upraviť | upraviť zdroj]

Zástancovia kreacionizmu resp.inteligentného dizajnu opisujú bakteriálny bičík ako zástupcu neredukovateľnej zložitosti. V súčasnosti sa objavujú jednotlivé proteíny tvoriace bázy bičíkov plniace rôzne funkcie. Napríklad ide o F1 ATP-synteázový proteín, ktorý využíva rovnako ako bičík energiu gradientu H+, ktorý využíva na vlastné roztáčanie a následnú syntézu ATP z ADP a fosfátu.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bičík na českej Wikipédii.