Vakuola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vakuola je jednoduchou membránou ohraničený priestor v bunkách rastlín, protistov, kvasiniek a niektorých živočíchov. Membrána vakuoly sa nazýva tonoplast.

Vakuoly rastlín[upraviť | upraviť zdroj]

V mladých bunkách a bunkách pracujúcich delivých pletív sa vyskytuje väčšie množstvo malých vakuol, ktoré počas diferenciácie rastú a splývajú. V zrelých bunkách potom už spravidla existuje jediná obria vakuola, ktorá môže zaplniť viac ako 90 % ich objemu. Rastlinná vakuola predstavuje zásobáreň vody a rôznych ďalších organických aj anorganických látok (cukry, bielkoviny, aminokyseliny, organické kyseliny, alkaloidy, triesloviny, farbivá) a také miesto, kde dochádza vo väčšej miere k bunkovému tráveniu (nahrádza neprítomné lyzozómy). Tekutý obsah vakuoly sa nazýva bunková šťava. V niektorých prípadoch v nej môžu nahromadené látky vykryštalizovať (tzv. inklúzia).

Vakuoly živočíchov[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšie množstvo drobných vakuol možno nájsť aj v živočíšnych bunkách – napr. v bunkách chrbtice.

Vakuoly protistov[upraviť | upraviť zdroj]

U protistov sa tiež vyskytujú vakuoly, treba však dodať, že spravidla veľmi modifikované. Najznámejšími modifikáciami sú pulzujúce vakuoly a potravné vakuoly.

  • Pulzujúce vakuoly sú prítomné v sladkovodných protistoch a ich úlohou je zhromažďovať a vypudzovať vodu naspäť do hypotonického prostredia, čo zabraňuje riedeniu bunky a znižuje osmotický tlak.
  • Potravné vakuoly: Slúžia na trávenie potravy. Na rozdiel od vakuol rastlín vznikajú a zanikajú.