Prokaryoty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Baktéria druhu Escherichia coli, najlepšie preskúmaný prokaryotický organizmus, zástupca veľkého taxónu Bacteria.
Zástupcovia archaeí, druhého veľkého taxónu, ktorý spolu s baktériami patrí medzi prokaryoty.

Prokaryoty (iné názvy: prokaryonty, prvojadrové organizmy, anukleobionty, predjadrovce, prvobunkovce[1]; lat. Prokaryota, v niektorých klasifikáciách Monera alebo Prokaryotae alebo zriedka Prokarya) sú organizmy (spravidla mikroorganizmy), ktorých bunky (tzv. prokaryotické bunky alebo prokaryontné bunky) sa nedelia na bunkové jadro a cytoplazmu (čiže protoplazma jadra nie je od ostatnej plazmy oddelená jadrovou membránou). Ich dedičná látka (DNA) nie je naviazaná na bázické bielkoviny a neexistujú v nich organely endomembránovej sústavy (mitochondrie a podobne). Táto definícia je opakom eukaryotov.

Z evolučného hľadiska ide asi o „najpôvodnejšie“ organizmy predstavujúce veľmi skoré fázy vývoja života.

Veľké sú spravidla 0,2 až 10 μm. Prokaryoty sú vždy jednobunkové, ale často tvoria bunkové zväzy (najmä v podobe vlákna), v ktorých niekedy dochádza aj k diferenciácii buniek (na trvalé bunky, záchytné bunky a pod.)

Sú rozšírené po celej planéte Zem vo všetkých prostrediach. Podobné štruktúry, ako skameneliny prokaryotických organizmov, sa našli v meteorite pochádzajúcom z Marsu, ale nepodarilo sa dokázať, že ide o skutočné skameneliny mikroorganizmov. Prežívajú aj v extrémne nepriaznivých podmienkach (aj napríklad pri teplotách ďaleko vyše 100 stupňov Celzia).

Ich spôsob výživy a života je veľmi rozmanitý. Môžu byť voľne žijúce či parazitické či symbiotické; aeróbne či anaeróbne, viažúce dusík či iné látky; a autotrofné či heterotrofné. Výživa sa vždy prijíma cez povrch bunky.

Rozdielne znaky s eukaryotickými organizmami[upraviť | upraviť zdroj]

Prokaryotom chýbajú mitochondrie a chloroplasty – ich funkciu preberajú plazmatická membrána, jej vyhĺbeniny a jednoduché chromatofory. Endoplazmatické retikulum nemajú, vakuoly existujú zriedkavo. Ribozómy v plazme sú menšie ako pri eukaryotoch – sú také veľké ako ribozómy mitochondrií a chloroplastov eukaryotov. Ribozómy sú typu 70 S. Bunková stena je spravidla pevná. Prípadné bičíky pozostávajú vždy z niekoľkých bielkovinových fibríl, ktoré sú okolo seba ovinuté. V prokaryotických bunkách sa vždy vyskytujú plazmidy (v eukaryotických len niekedy).

Základnou stavebnou jednotkou ich bunkovej steny je peptidoglykán. Nevyskytujú sa v nich izoprenoidné lipidy, ani históny. U prokaryotov nedochádza k plazmatickému prúdeniu a amébovitému pohybu. Nie sú schopné pinocytózy a fagocytózy. U prokaryotov môže byť energetický metabolizmus anaeróbny – to znamená, že niektoré prokaryoty prežívajú aj bez prístupu kyslíka.

Jadro prokaryotov nie je oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou. Genetickú informáciu v jadre tvorí spravidla iba jediná molekula DNA, ktorá je uzavretá do kruhu – prokaryotický chromozóm. Prokaryotické bunky nikdy netvoria pohlavné bunky – gaméty, môžu si však vymieňať časť svojho genetického materiálu.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

V dnešných systémoch prokaryoty väčšinou netvoria taxonomickú jednotku, sú len súhrnným označením pre:

Podrobnosti o systematike pozri v príslušných dvoch článkoch.

V minulosti prokaryoty tvorili taxonomickú jednotku (spravidla tzv. ríšu). Príklady pozri pod Systém živých organizmov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava : Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015, [cit. 2015-12-17]. S. 3, 8. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]