Pinocytóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mechanizmus pinocytózy.

Pinocytóza je jeden z možných spôsobov endocytózy (aktívneho príjmu látok bunkou). Bunky takto prijímajú predovšetkým látky rozpustené v extracelulárnej tekutine. Zväčša ide o malé častice, ale takýmto spôsobom môžu byť napríklad prijímané aj rôzne plyny.

Pinocytóza prebieha vydutím cytoplazmatickej membrány dovnútra bunky a následným spojením okrajov vydutiny, čím vznikne vezikula obsahujúca časť okolitej tekutiny spolu s látkami ktoré sú v nej rozpustené. Vezikula sa môže v bunke buď rozpadnúť, pričom jej obsah difunduje do cytoplazmy alebo môže prísť k jej zlúčeniu s lyzozómom, a následnému štiepeniu látok, ktoré sa v nej nachádzajú.[1]

Pinocytóza na rozdiel od receptormi sprostredkovanej endocytózy neslúži na príjem špecifických látok. V porovnaní s fagocytózou sa pri nej nevytvárajú panôžky a vezikuly vzniknuté pri pinocytóze majú menšiu veľkosť (5 - 20 nm).

Pinocytóza, tak ako ostatné aktívne endocytotické procesy, vyžaduje na svoj chod energiu, najčastejšie vo forme ATP.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nečas O. a kolektiv: Biologie, Avicenum, Praha 1982, 395 s., ISBN 08-042-82