Medňanskovci
| Medňanskovci | |
 erb rodu Medňanských | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo |
|---|---|
| Tituly | cisársky komorník, cisársky radca, personál, kráľovský komisár, strážca uhorskej koruny, tajný radca, radca Uhorskej komory, predseda Uhorskej komory, župan, podžupan, slúžny, župný perceptor |
| Rok založenia dynastie | 1227 |
Medňanskovci alebo Medňanskí (príp. páni z Mezného, Meznianskovci; dobovo v základnom tvare: Mednyánszky) boli uhorský šľachtický rod pochádzajúci z Medného (dnes miestna časť obce Lednické Rovne).
Dejiny rodu[upraviť | upraviť zdroj]
Predkovia rodu sa do Uhorska podľa rodovej tradície presťahovali z Haliče. Do zemianskeho stavu ich povýšil Ondrej II. v roku 1227. Prvým známym členom rodu bol vojak Ján z Mezného, ktorý sa spomína v roku 1312. Jeho syn Jakub dostal za účasť v neapolských vojnách od Ľudovíta Veľkého v roku 1356 donáciu na obec Medné, od ktorej si rod odvodzuje svoj predikát. Na tento základný rodový majetok získal rod ešte niekoľko potvrdzujúcich dotácií, a to v roku 1437 od kráľa Žigmunda Luxemburského a v roku 1560 od kráľa Ferdinanda I.
Ďalšie majetky Medňanskí získavali príbuzenskými zväzkami v Hôrke, Dubkovej a Nimnici. Príbuzenskými zväzkami s Révaiovcami získali majetky v Beckove, Čachticiach, Bratislave a na Spiši. V 17. storočí sa rod rozdelil na niekoľko vetiev – medniansku, šišovskú, beckovskú a sološnickú. Zo sološnickej sa v roku 1688 odčlenila staršia barónska vetva a z beckovskej sa v roku 1750 odčlenila mladšia barónska vetva. Staršia barónska vetva vymrela Jánom Medňanským, cisárskym radcom a komorníkom v roku 1833, mladšia v prvej polovici 20. storočia. Príslušníci zemianskych línií žijú dodnes.
Významní členovia rodu[upraviť | upraviť zdroj]
- Gašpar Medňanský, v roku 1444 trenčiansky podžupan
- Ján Medňanský (16. storočie), účastník bojov proti Turkom
- Mikuláš Medňanský († okolo 1630), vzdelanec a básnik, v roku 1594 sekretár Jána Bánfiho z Beckova, v roku 1598 sekretár Štefana Ilešháziho, cca v rokoch 1599 – 1630 (?) trenčiansky stoličný notár, zakladateľ beckovskej vetvy rodu
- Ján Medňanský, v rokoch 1666 – 1681 cisársky pronotár
- Jonáš Medňanský, v roku 1633 trenčiansky slúžny, v roku 1663 prvý lednický dvoran Doroty Žofie Bátoriovej
- Pavol Medňanský, radca uhorskej komory, personál, od roku 1688 barón
- Karol Medňanský, župný perceptor (18./19. storočie)
- Juraj Medňanský, župný perceptor (18./19. storočie)
- Ján Medňanský († 1833), cisársky radca a komorník
- Alojz Medňanský (1784 – 1844), barón, v roku 1806 cisársky komorník, v roku 1833 radca uhorskej kancelárie, v rokoch 1837 – 1845 nitriansky župan, v roku 1838 skutočný vnútorný tajný radca, podpredseda Uhorskej komory, dočasne kráľovský komisár so zvláštnym poverením, strážca uhorskej koruny a predseda Uhorskej komory; spisovateľ
- Dionýz Medňanský (1830 – 1911), geológ, historik, v roku 1867 posledný hl. komorský gróf v Banskej Štiavnici, od roku 1869 župan Trenčianskej župy a poslanec uhorského snemu
- Ladislav Medňanský (1852 – 1919), barón a impresionistický maliar
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- MEDŇANSKÝ. In: FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Kresby Denis Pongrácz. Zväzok I : Trenčianska stolica : šľachta Trenčianskej stolice podľa súpisov z rokov 1596 a 1646/47. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5. S. 144 – 146.
- MEDŇANSKÝ, Alojz (Mednyánszky). In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 568 s. Dostupné online. ISBN 80-7090-070-9. S. 131.
- MEDŇANSKÝ, Dionýz (Mednyánszky). In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 568 s. Dostupné online. ISBN 80-7090-070-9. S. 133.
- MEDŇANSKÝ, Ladislav (Mednyánszky). In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 568 s. Dostupné online. ISBN 80-7090-070-9. S. 133.
- ŠPROCHOVÁ, Božena. Rod Medňanský 1324 – 1892: inventár [online]. Bytča: Štátny oblastný archív v Bytči, 1977, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.