Príleskovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Príleskovci
Prileszky de Prilesz - Hungarian barony 1916.jpg
Erb rodu Príleskovcov
KrajinaUhorsko, Rakúsko-Uhorsko
Materská dynastiaKotešovský (Kotešová)alebo Diviakovci
Tituly
ZakladateľPeter zvaný Zeuke
Rok založenia
dynastie
okolo 1350
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastie
  • Prvá vetva z Prílesa
  • Zemianskopodhradská línia (Príleskovci)
  • Druhá vetva z Prílesa (Príleskovci)
  • Michalova vetva (Príleskovci)
  • Ondrejova vetva (Príleskovci)
  • Príleskovci alebo Príleský z Prílesa (cudzojazyčne Prileszky, Prileszky de Prilesz, Prileszky von Prilesz) bola uhorská šľachtická rodina, odvodzujúca svoje priezvisko od zemanskej osady Príles, ktorú vlastnili.

    Teórie pôvodu[upraviť | upraviť kód]

    • Pôvod z rodu Kotešovských

    Je možné,že Peter zvaný Zeuke (spomínaný v prvej písomnej zmienke, viď. nižšie), alebo nektorý člen rodiny z Kotešovej bol zakladateľom rodu, ktorý neskôr používal predikát z Prílesa. Faktom, ktorý môže potvrdiť túto hypotézu je skutočnosť, že rodina Príleských vlastnila ešte v 2. polovici 15. storočia rozsiahle majetky v Kotešovej a dokonca Mikuláš Príleský sa v roku 1525 podpísal ako Mikuláš z Malej Kotešovej.

    • Pôvod z rodu Diviakovcov (takmer identická podoba erbu)

    Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

    Prvá zmienka o Prílese pochádza z listiny, v ktorej Ladislav (syn Tomáša z Kotešovej) roku 1351 daruje usadlosť nazývanú Príles (Prilich), Petrovi zvanému Zeuke. Peter zvaný Zeuke je možný zakladateľ rodu Príleských.

    Prvá vetva z Prílesa[upraviť | upraviť kód]

    Bližšie informácie v hlavnom článku: Prvá vetva z Prílesa

    Prvý známy člen rodiny Príleských bol Ladislav, ktorý bol v roku 1438 kráľovským svedkom pri uvádzaní šľachtických rodín do majetkov. Jeho syn Mikuláš bol slúžnym Trenčianskej župy. Slúžnym Trenčianskej župy sa stal aj syn Mikuláša Juraj (1493), po ňom aj Jurajov syn Michal a tiež Michalov vnuk Ján II.
    Jánov syn Mikuláš II. mal s manželkou Katarínou Urbanovskou dvoch synov a dcéru: Michala II., Jána III. a Katarínu. V tomto období nastáva vo vývoji rodu Príleských závažná zmena, pretože po smrti Mikuláša II. sa rodina so synmi Jánom III. a Michalom II. rozdelila na dve vetvy:

    Príleskovci zo Zemianskeho Podhradia[upraviť | upraviť kód]

    Ján III. zdedil hodnosť slúžneho Trenčianskej župy a oženil sa s Juditou Husárovou, s ktorou mal dvoch synov a dve dcéry. Jeden zo synov Mikuláš III. bol v rokoch 1702 – 1730 kanonikom v Nitre. Druhý syn Pavol I. sa stal významným a uznávaným právnikom, autorom právnického diela o zvykovom práve Quadripartitum. Bol správcom majetkov kniežaťa Esterházyho a oravských Turzovcov. Jeho brat Mikuláš mal významné zásluhy na rekatolizácii obyvateľstva, Pavol bol horlivým protestantom a pre svoju orientáciu sa musel dostaviť pred kráľa. Pavol nemal pravdepodobne sídlo v Prílese, ale býval v rodinných majetkoch v Zemianskom Podhradí. Pavol Príleský zomrel v roku 1743 v Bratislave, kde je aj pochovaný. Významným právnikom sa stal aj Pavlov syn Alexej. V roku 1721 študoval v Jene a neskôr sa stal autorom viacerých právnických štúdií. Po roku 1736 definitíve odišiel z Prílesa a jeho trvalým sídlom sa stalo Zemanské Podhradie. Preto sa táto vetva rodiny nazýva zo Zemanského Podhradia. Alexej Príleský sa oženil s Alžbetou Radvanskou, s ktorou mal syna Ľudovíta a dcéru Esteru, ktorá sa vydala a porodila dcéru Ľudoviku. Keď sa Ľudovít Ostrolúcky oženil s Ľudovikou vetva zo Zemianskeho Podhradia vymiera. Tato línia je pre slovenskú literatúru veľmi významná, pretože zostavila rozsiahlu rodovú knižnicu, ktorú využívali viacerí slovenskí vzdelanci, ako napr. Pavel Doležal, Žigmund Pauliny-Tóth, po získaní knižnice Ostrolúckymi ju navštevovali: Ľudovít Rizner, Ľudovít Štúr či Samuel Štúr.

    Druhá vetva z Prílesa[upraviť | upraviť kód]

    Druhá vetva Príleských naďalej zostáva vo svojom materskom sídle v Prílese. Michal II. s Máriou Nevédy mal troch synov. Ján IV. sa stal jezuitom a bol známy ako náboženský spisovateľ, po rozpustení jezuitov v roku 1773 vstúpil do rehole piaristov[1]. Jánov brat Matej I. mal tri deti: Albert bol v rokoch 1774 – 1809 nitrianskym kanonikom, dcéra Juliana so Zuzanou Nevédy sa stali zakladateľkami kostola sv. Anny v Trenčíne. V Prílese býval aj ďalší Matejov syn Juraj. Jurajov syn Gabriel je v Prílese doložený začiatkom 19. storočia. Pravdepodobne v tomto období bol prebudovaný Príleský kaštieľ na klasicistickú kúriu. Svoje ďalšie majetky mali aj v neďalekom Veľkom Kolačíne, kde sídlili potomkovia Ondreja Príleského(syna Michala). Najvýznamnejším členom rodiny Príleských sídliaci v Kolačíne bol Karol (nar. 1756), ktorý zastával tieto hodnosti: hlavný notár Trenčianskej župy, poslanec uhorského snemu, zástupca palatína a kráľovský radca. Na začiatku 19. storočia sa rodina Príleských z Prílesa odsťahovala. [2]

    V roku 1916 získal Guido Príleský uhorský barónsky titul, a následne 2. septembra 1916 František Jozef I. udelil barónstvo aj jeho bratovi Karolovi s manželkou a synom.[3]

    Rodokmeň[upraviť | upraviť kód]

    Rodokmen-Prileskovcov1.PNG Rodokmen-Prileskovcov2.PNG

    Významní členovia rodu[upraviť | upraviť kód]

    Listina napísaná Karolom I. Príleským

    Referencie[upraviť | upraviť kód]

    1. Magyar Katolikus Lexikon [online]. [Cit. 2013-01-23]. Heslo Prileszky János, prileszi, SJ. Dostupné online. (maď.)
    2. Trenčianska Teplá [online]. Banská Bystrica : Vydavateľstvo SCM, 1995, [cit. 2013-01-25]. Dostupné online.
    3. SZLUHA, Márton. Felvidéki nemes családok I-II. : Árva, Trencsén, Zólyom – Sáros, Turóc. Budapest : Arcanum, 2007. [CD ROM]. ISBN 9789637374524. Heslo Prileszky, Prileszi nemes és báró. (maď.)
    4. MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. Kapitola Príleskovci, s. 60, 61.

    Literatúra[upraviť | upraviť kód]

    Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]