Príleský kaštieľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°57′07″S 18°08′13″V / 48,95183°S 18,13685°V / 48.95183; 18.13685
Príleský kaštieľ
kaštieľ
PrileskyKastiel.jpg
Kaštieľ v roku 1929
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Trenčín
Obec Trenčianska Teplá
Miestna časť Príles
Súradnice 48°57′07″S 18°08′13″V / 48,95183°S 18,13685°V / 48.95183; 18.13685
Štýl klasicizmus
Vznik 19. storočie
Poloha v rámci Slovenska.
RedHut.svg
Poloha v rámci Slovenska.
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja.
RedHut.svg
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja.
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Príleský kaštieľ bola historická stavba nachádzajúca sa do roku 1945 v Prílese, miestnej časti Trenčianskej Teplej.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Bol vybudovaný v prvej polovici 19. storočia. Bývala tu hlavne rodina Príleská, ktorá Príles vlastnila od 14. do 17. storočia. Obývali ho aj rodiny Hudcovočovská, Mariašovická a pod. V druhej polovici 19. storočia sa sem prisťahoval barón Filip Skrbenský, ktorý Príles využíval ako letné sídlo. Zomrel v roku 1914; týmto rokom sa uzatvára kapitola vlastnenia kaštieľa šľachtickými rodinami.

Po prvej svetovej vojne vlastnila kaštieľ obec Trenčianska Teplá, od roku 1924 Československá obec legionárska, ktorá tu zriadila zotavovňu. Zotavovňa bola funkčná po celé medzivojnové obdobie. Pred vojnou bol nábytok a zariadenie kaštieľa rozobraté obyvateľmi Prílesa. Cez druhú svetovú vojnu bol v kaštieli ústav pre ľudí s psychickými chorobami. Na konci vojny obsadili kaštieľ tzv. Vlasovci, ktorých ostreľovali rumunské a sovietske vojská. Následkami ostreľovania bol celý park okolo kaštieľa zničený.

Po druhej svetovej vojne začal patriť súkromníkom, ktorí kaštieľ zbúrali, pretože sa tu nelegálne nasťahovalo 10 rodín. Nelegálni obyvatelia začali kaštieľ rozoberať, čo spôsobilo porušenie statiky budovy. Majiteľ bol nútený kaštieľ zbúrať a jeho pozostatky je možno pozorovať aj dnes.

Panstvo[upraviť | upraviť kód]

Panstvo netvoril iba kaštieľ, jeho súčasťou boli aj chlievy, skleníky, dom záhradníka, fara a hospodárske budovy. Dodnes sa tu nachádzajú pivnice nazývané ľadovne [pozn. 1]. Niektoré z týchto budov sa zachovali dodnes a slúžia ako domy miestnym obyvateľom.

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

V súčasnosti je pozemok, na ktorom kaštieľ stál, rozdelený medzi viacerých majiteľov. [1]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Do ľadovne vošiel kôň aj s vozom

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KARLÍK, Jozef. Trenčianska Teplá [online]. Banská Bystrica : Vydavateľstvo SCM, 1995. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]