Viliam Vagač
| Viliam Vagač | |
| slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián | |
 | |
| Narodenie | 18. august 1889 Stará Turá, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 2. júl 1970 (80 rokov) Pezinok, Slovensko |
Viliam Vagač (* 18. august 1889, Stará Turá – † 2. júl 1970, Pezinok) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, spoluzakladateľ a riaditeľ súkromného Slovenského gymnázia v Taliansku, misionár, trpiteľ za vieru - disident.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Ľudovú školu vychodil vo svojom rodisku. Saleziánsky noviciát si vykonal v Lombriascu v Taliansku (1909 – 1910). Teológiu študoval v Osvienčime, kde bol i 17. júna 1919 vysvätený za kňaza. V roku 1921 sa stal spolu zo saleziánom Františkom Sersenom spoluzakladateľom a následne i riaditeľom Slovenského gymnázia v severnom Taliansku, ktoré sídlilo v obci Perosa Argentina (1921 – 1924). V roku 1924 odišiel na Slovensko. Pôsobil v Šaštíne a vo Svätom Benediku.
V roku 1932 odišiel na misie do Brazílie. Posobil vo federálnom štáte Mato Grosso. V roku 1947 sa vrátil na Slovensko. Pôsobil v Hodoch (dnes mestská časť Galanty) a v Bratislave.
V roku 1952 bol pre svoj aktívny náboženský postoj uväznený a obvinený z toho, že ilegálne ukrýval finančné prostriedky a cennosti pred zoštátnením a že tieto prostriedky následne použil na nepriateľskú činnosť a na financovanie ilegálnych útekov saleziánskych klerikov do zahraničia, ktoré organizoval salezián Titus Zeman, dnes už blahoslavený.
Odsúdili ho na 18 rokov väznenia. V roku 1960 bol podmienečne prepustený. Od roku 1962 sa stal duchovným správcom rehoľných sestier Svätého kríža, ktoré pracovali v ústave s mentálne postihnutými deťmi v Osadnom (1962 – 1966).
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 283 - 284.
- VAGAČ, Viliam, SDB. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 1436 – 1437.