Tehelne v Trnave
Počiatok pálených tehál sa v Trnave datuje už od 12. storočia. Dokazujú to mnohé archeologické výskumy.[1] Ku koncu 19. storočia v oblasti mesta fungovali až 4 tehelne. V 30. rokoch 20. storočia zamestnávali trnavské tehelne 200 robotníkov. Výroba pálených tehál zotrvala v Trnave aj po II. svetovej vojne a zanikla až v 70. rokoch 20. storočia.
Pripomienkou po viac ako osem storočí trvajúcej tehliarskej výrobe v Trnave je rozsiahla nížina za východným mestským opevnením tiahnúca sa až k dnešnej ulici Vladimíra Clementisa.
Tehelne[upraviť | upraviť zdroj]
Za jednu z najstarších značiek trnavskej mestskej tehelne považujeme znak na tehle z konca 16. storočia s vystúpeným znakom kríža na jednej a negatívnym znakom kríža v plastickom kruhu na druhej strane.
Neskôr ho nahrádza vystúpený znak štvoršpicového kolesa, čo bola štylizovaná forma trnavského mestského znaku. Tento znak sa objavuje tak na tehlách ako aj na dlaždiciach. Koncom 16. a začiatkom 17. storočia sa stretávame so značkou šesťšpicového kolesa a v priebehu 17. storočia so znakom štvoršpicového kolesa s iniciálami I E. Všetky tieto tehly sa pravdepodobne produkovali v tehelni, v mieste dnešného sídliska Kopánka (Reidnerova).
Paxyho a Reidnerova Tehelňa[upraviť | upraviť zdroj]
Dobové dokumenty uvádzajú založenie tejto tehelne v roku 1600. Popri týchto tehlách sa stretávame aj s tehliarskymi značkami trnavskej tehelne Juraja Paxyho – tehla s vystúpeným nápisom G.PAXY 1743 a tehla s vystúpeným nápisom PAXI 1746. V druhej polovici 19. storočia sa začínajú objavovať značky Reidnerovej tehelne v Trnave: štvoršpicové koleso a vystúpený nápis REIDNER, mestský znak Trnavy s hlavou Krista v osemšpicovom kolese a písmenom R a vhĺbený nápis REIDNER.
Demeterova Tehelňa[upraviť | upraviť zdroj]
Demeterova tehelna bola postavená v r. 1863 na mieste prvého cukrovaru v Trnave.[chýba zdroj] Bola umiestnená severne od zimného štadióna na Hlbokej ceste. Neobmurované prístrešky v jej areáli slúžili na dosušovanie surovej tehly pred jej vypálením. Po roku 1948 bola zoštátnená. Používala vhĺbenú značku DOMOTOR, alebo značku DOMOTOR N. SZOMBAT.
Diamantova Tehelňa[upraviť | upraviť zdroj]
Tehelňa zo začiatku 20. storočia, ktorá sa špecializovala najmä na výrobu patentovaných na všetkých stranách uzatvorených a dutých tehál Hexa. Sídlila na Bučianskej ceste a stála na súčasnom mieste sídliska Družba. Majiteľom bol Heinrich Diamant, podnikateľ židovského pôvodu. V období Slovenského fašistického štátu mu bol podnik odobraný a ako arizátor sa k tehelni výhodne dostal vplyvný činovník Hlinkovej gardy[2] Jozef Bilík - Záhorský[3].
Schenk-Rothova Tehelňa[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1906 bola založená parná tehelňa Schenk a Roth, ktorá vyrábala ručné, strojové a duté tehly ako aj dlaždice. Používala značku SCHENK ROTH NAGY SZOMBATH. Výrobky z tejto tehelne boli pre svoju kvalitu mimoriadne žiadané, najmä najjemnejšie obkladové tehly, tzv. lícovky, sa dodávali do Vysokých Tatier ako obkladový materiál hotelov a chát. Vzhľadom k židovskému pôvodu vlastníkov bola na tehelňu v období Slovenského štátu uvalená národná správa a majetok následne arizoval Dr. Igor Kováč (Kovacs) [4].
Mitáčekova a Jurkovičova Tehelňa[upraviť | upraviť zdroj]
V 19. storočí sa vyrábali tehly so značkami M P 1889 a M&R' z roku 1887. Ide o produkty tehelne Pavla Mitáčeka, ktorá pôsobila od druhej polovice 19. storočia až do roku 1905. Z mladších variantov sú tehly s nápisom MITTACSEK P. a číslom výrobnej série. Od Pavla Mitáčeka ju v roku 1913 kúpil Ing. Dušan Jurkovič. Tehliarskym majstrom tu bol Juraj Vyskočil, neskorší starosta Trnavy. Používala značku písmeno J na ľavej strane a sériovú číslicu na pravej strane. Firma vyrábala slovenskú patentovanú tehlu Aristos, ručné, strojové, prelisované tehly, škridle ručné, strojové, šupinové a falcové, dlaždice a korýtka. V 50. rokoch bola tehelňa znárodnená a pomenovaná ako Západoslovenské tehelne, n. p., výrobňa č. 3. Tehelňa bola zrušená začiatkom 80. rokov 20. st. ako aj všetky ostatné v rokoch predtým.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Tehliarstvo v Trnave [online]. [Cit. 2012-03-25]. Dostupné online. Archivované 2014-10-14 z originálu.
- ↑ SOKOLOVIČ, P.: Vývoj Hlinkovej gardy v Trnave na pozadí formovania vzťahu k HSĽS v období do 6. októbra 1938. In: Historické rozhľady I. Zborník príspevkov katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Trnava : Katedra histórie FF UCM v Trnave, 2004, s. 130 http://files.rozhlady.webnode.sk/200000064-e528be6225/I-sokolovic-s.pdf Archivované 2016-08-21 na Wayback Machine
- ↑ http://www.upn.gov.sk/arizacie/vysledky-vyhladavania.php?povodny_majitel=Diamant&predmet_podnikania=&mesto_obec=Trnava&meno_priezvisko_arizatora=&okres=
- ↑ http://www.laterarius.sk/stranky/supis-tehelni.php?&str=72
Súradnice: 48°22′42″S 17°35′17″V / 48,378284°S 17,588081°V