Jurkovičova vila (Žabovřesky)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vila v Brne

Jurkovičova vila je vlastné rodinné sídlo Dušana Jurkoviča v Brne-Žabovřeskoch na Ulici Jana Nečase. Autorom je sám Dušan Jurkovič. Stavba bola realizovaná v roku 1906. Patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky secesnej architektúry v Brne.

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Pokojné miesto sa nachádzalo v prírodnom prostredí predmestia v blízkosti lesa, susediace s cisárskou strelnicou blízko rieky Svratka. Dušan Jurkovič zakúpil dlhú parcelu, na začiatku si postavil dom, zvyšok rozpredal. Jeden z pozemkov predal rodine Kuncovej, pre ktorú taktiež vytvoril návrh domu.

Vila

Koncepcia riešenia[upraviť | upraviť zdroj]

Koncepcia riešenia vily spočíva v duchu anglických vzorov. Dispozícia domu sa odvíja od centrálnej schodiskovej haly . Išlo o centrum, ktorého hlavnou úlohou bolo spájať prízemnú spoločenskú časť so súkromnou v hornom poschodí. Takýmto riešením sa uvoľnila niekdajšia prísna blokovosť základného schematického a elementárneho pôdorysu s prechodnými miestnosťami. Jej dispozično – funkčný kontext nemal so slovanskou tradíciou nič spoločné. Jurkovič si riešenie podľa svojej potreby dispozične upravil a spoločenskú časť rozviedol až na prvé poschodie, kde mal svoj ateliér. Dominancia haly je mierne potlačená v porovnaní s vilou v Rezku, do niektorých izieb sa vchádza z pripojenej chodbičky.Súkromné priestory zostali na prízemí a boli oddelené chodbou.

Dispozičné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Členitá hmota vily s arkiermi a voľnou nepravidelnou zostavou strešných štítov vyrastá nad pôdorysom približne štvorcového tvaru. Vonkajší tvar sa prelamuje a z neho vystupujú jednotlivé vnútorné objemy, ktoré chcú tak dať najavo svoju funkcionálnu samostatnosť, svojbytnosť.Členené strechy, vrstvené na východoslovanský spôsob akoby pravoslávnych kostolov, sa tu vo vzácnej zhode stretávajú s rozčleneným britským pôdorysom.

Konštrukčno materiálové riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stavba už nie je drevená – len na hornom poschodí sa objavuje hrazdená kostra, ktorú architekt vyplnil vtedy výhodnými korkovými, zvonku omietanými plochými platňami, ktoré predurčili geometrickú štruktúru priečelí.
  • Vstup je krytý kamennou verandou z troch druhov kameňa – objavuje sa napätie medzi rustikálnym drevom a kameňom zo stavieb metropol.
  • Secesný charakter dodávajú vile štíhle biele konštrukčné prvky.Romantický ráz dáva vile veranda obložená drsným kameňom s trojicou arkád na prízemí. Vila je v porovnaní s predchádzajúcimi architektovými stavbami o niečo abstraktnejšia.
  • Po slávnostnom otvorení vily sa ešte pred majiteľovým nasťahovaním vila stala priestorom výstav a istým trendom v propagácie modernej architektúry.
Centrálná hala

Výtvarné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Architekt dal drobným ornamentom vymaľovať jeden výklenok ako žudro, na inom mieste visí obraz ženy s kravským záprahom. Vo vile však súčasne možno pozorovať odozvy na ľudové výzdobné motívy, ktoré postupne čoraz väčšmi strácajú priamu väzbu na pôvodné vzory a nadobúdajú sprostredkovanú podobu náznakov.

Štíty sedlových striech zdobili ornamenty vychádzajúce z ľudových motívov. V jednom zo štítov bola pôvodne osadená sklená mozaika od maliara Adolfa Kašpara s figurálnym výjavom rozprávky o drakovi.

  • Dušan Jurkovič predal vilu v roku 1919. V období medzi dvoma svetovými vojnami vila niekoľkokrát zmenila majiteľa. Posledný majiteľ predal vilu 30. júna 2006. Vilu i s okolitou záhradou má momentálne v správe Moravská galéria v Brne.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bořutová-Debnárová, D.: Dušan Samo Jurkovič – osobnosť a dielo. Bratislava, Pallas 1993
  • Moravčíková, H. – Dulla, M. et all.: Architektúra na Slovensku Stručné dejiny. Slovart , Bratislava, 2005
  • Dulla, M. - Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Slovart , Bratislava 2002

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externý odkaz[upraviť | upraviť zdroj]