Ekologická architektúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ekologická architektúra je pojem, ktorý vznikol v sedemdesiatych rokoch 20. storočia ako reakcia na energetickú (ropnú) krízu, ktorá otvorila diskusiu na tému šetrenia energie, ktorá dovtedy nebola opodstatnená. Ekologická architektúra rieši otázky spojené s výstavbou budóv ako sú:

  • využívanie materiálov ohľaduplných k životnému prostrediu a prírodných materiálov
  • ako zabrániť stratám(únikom) energie v budovách a zminimalizovanie energetických nárokov budov
  • ako efektívne čerpať energiu z prírodných a obnoviteľných zdrojov
  • ako znižovať alebo úplne zabraňovať znečisťovaniu životného prostredia pri samotnom procese výstavby
  • ako čo najlepšie začleniť architektúru do okolitého prostredia bez narušenia jeho biotopu

V súčasnosti sú tieto otázky stále aktuálnejšie, keďže dochádza k stálemu narastaniu umelého kontextu životného prostredia voči prírodnej zložke. Na niektorých miestach je tento pomer až 1:1, čo je číslo, pri ktorom dochádza k destabilizácii biosféry, spôsobenej narúšaním pôvodných ekosystémov a ich nadmerným zaťažením.

Súčasné "globálne" myslenie vyžaduje, aby bol nový spôsob života oslobodený od všetkých historických väzieb, čoho výsledkom je stieranie rozdielov medzi jednotlivými kultúrami. Keďže kultúra sa priamo vzťahuje na prostredie, v ktorom vznikla narúša sa týmto aj prostredie jej pôsobenia.

Kategórie budóv podľa potreby energie na ich fungovanie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bežný (priemerný) dom - 100-200 kWh/m2a (ročná potreba tepla na vykurovanie)
  • Úsporný dom - pod 70 kWh/m2a
  • Nízkoenergetický dom - 15-50 kWh/m2a
  • Pasívny dom - pod 15 kWh/m2a
  • Nulový dom - pod 3 kWh/m2a - energetické zisky (z prostredia) sa rovnajú stratám
  • Autonómny (Aktívny) dom - nepotrebuje energie zvonka

Spôsoby využívania prírodných zdrojov energie[upraviť | upraviť zdroj]


Konštrukčné riešenia návrhu budov:

  • využívanie orientácie k svetovým stranám - zväčšenie plôch zasklenia orientovaných na juh, prevádzky s nižšími požiadavkami na vykurovanie orientovať na sever
  • fotovoltaické články - technológia určená na premenu zachytenej slnečnej energie na elektricku energiu, ktorá sa uskladňuje v akumulátoroch alebo je dodávaná do verejnej elektrickej siete
  • slnečné kolektory - technológia určená na ohrievanie vody slnečnou energiou
  • akumulačná stena - stena určená k pasívnemu zachytávaniu slnečnej energie, ktorá sa využíva na ohrievanie vnútorných priestorov
  • prerušenie tepelných mostov - kvôli únikom tepla (napríklad ľahkými predsadenými konštrukciami balkónov, lodžií, pavlačí)
  • využívanie prirodzeného prúdenia vzduchu - šetrenie elektrickej energie; klimatizácia = zo zdravotného hľadiska nehygienické riešenie
  • pomer povrchu k objemu budovy - čim väčší povrch v pomere k objemu tým su väčšie energetické straty
  • tepelné čerpadlá - technológia určená na ohrievanie jedného média, ktorým vykurujem (voda, plyn, ..)druhým médiom, ktoré ma energetický potenciál nachádza sa priamo v prostredí
  • využívanie zeminy ako tepelného izolantu - prihrnutie k objektu zeminou, alebo čiastočné zakopanie pod terén
  • zvýšenie tepelných izolácii - kvôli únikom tepla
  • veterné generátory - výroba elektrickej energie pomocou veternej energie
  • využívanie prírodných materiálov - ľahko recyklovateľné,vysoká kvalitá životného priestoru zo zdravotného aj estetického hľadiska