Plast

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Plastická látka/hmota alebo zriedkavo plast môže byť aj všeobecné označenie akéhokoľvek materiálu, ktorý možno plasticky deformovať[1][2], pozri pod plastická deformácia.
Plastové výrobky

Plast (iné názvy: plastická látka; menej vhodne: plastická hmota, umelá hmota) je pojem majúci dve rôzne základné definície:[3][4][5][6][7][8][9][2][10][1][11][12]

  • a) umelo alebo čiastočne umelo vyrábaný (technický či konštrukčný) materiál pozostávajúci z nejakej makromolekulovej látky (resp. polyméru) a spravidla aj z rôznych prísad, pričom podľa niektorých definícií musí byť spomínaný materiál organickou látkou;
  • b) materiál z bodu a) (alebo alternatívne akýkoľvek polymér), ktorý možno za určitých okolností (spravidla na určitom stupni jeho výroby) plasticky deformovať, t.j. z tejto definície sú vylúčené elastoméry (=elasty) a prípadne aj fluidoplasty.

Ojedinele sa terminologicky rozlišuje medzi umelou hmotou (môže byť anorganickou alebo organickou látkou) a plastom/plastickou látkou/plastickou hmotou (môže byť len organickou látkou)[6].

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Plasty vo význame b) sa delia na termoplasty a reaktoplasty:[3]

  • Termoplasty pri zahrievaní mäknú a možno ich opakovane tvarovať pri vyšších teplotách; pri zahrievaní sa nemení ich chemická štruktúra, mení sa len ich fyzikálny stav.
  • Reaktoplasty (iný názov: termosety) sú taviteľné a tvarovateľné len počas určitého obdobia po zahriatí. Pri ďalšom zahrievaní dochádza k vytvoreniu polymérnej siete, polymér je potom netaviteľný a nerozpustný. Tento proces je nevratný.

Vo význame a) sú plastami aj elastoméry a fluidoplasty.[6]

Prídavné látky[upraviť | upraviť zdroj]

Plasty často obsahujú prídavné látky (aditíva) na zmenu chemických alebo fyzikálnych vlastností, napr. pružnosti, farby, odolnosti a pod.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b NOVÁK, J. PROBLÉMY PLASTIKÁŘSKÉHO A GUMÁRENSKÉHO NÁZVOSLOVÍ. In: Československý terminologický časopis č. 4 1963 [1]
  2. ↑ a b plast. In: Technický slovník naučný P-Q. 1. vyd. Praha : Encyklopedický dům, 2004. 429 s. ISBN 80-86044-24-6. S. 109.
  3. ↑ a b FRIČOVÁ, Oľga. Polymérne materiály : štruktúra a vnútorné interakcie v polyméroch. Prvé. vyd. Košice : Technická univerzita v Košiciach, 2019. Dostupné online. ISBN 978-80-553-3365-6. S. 31-32, 35.
  4. ↑ TNI CEN/TR 15932:2011 - Plasty. Odporúčania týkajúce sa terminológie a charakterizácie biopolymérov a bioplastov
  5. ↑ STN ISO 13617:2000
  6. ↑ a b c Kunststoffe. In: Lexikon der Chemie. [CD-ROM] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2003. ISBN 978-3-8274-1151-8
  7. ↑ plasty; makromolekula. In: Malá encyklopédia chémie. Bratislava: Obzor. 1981. S. 527; 435
  8. ↑ plasty. In: Pyramída S. 4458
  9. ↑ plasty. In: Encyklopedický slovník. 1. vyd. Praha : Odeon, 1993. 1253 s. ISBN 80-207-0438-8. S. 837.
  10. ↑ plastické hmoty. In: Technický naučný slovník III. 1963. Praha, Bratislava. S. 540-541
  11. ↑ Kunststoffe. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.
  12. ↑ Kunststoffe [online]. wiki.polymerservice-merseburg.de, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému plasty
Portal Chemický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Plast&oldid=7384639“