Plastická deformácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Idealizovaná krivka znázorňujúca závislosť napätia a deformácie pre elastický a plastický deformačný režim. Možno sledovať tri postupne sa meniace režimy: elastický (modrá), plastický (zelená) a následne krehkú ruptúru (červená).

Plastická deformácia predstavuje nevratnú zmenu tvaru materiálu (permanentná deformácia) bez vzniku ruptúr (trhlín, zlomov) pôsobením vonkajších síl. Dobrým príkladom plastického správania je oceľ, ktorú možno ohnúť alebo ukovať do nového tvaru bez toho aby v nej vznikli pukliny.

Na úrovni minerálnych zŕn sa plastická deformácia prejavuje sklzom alebo dvojčatením. Je to premiestňovanie atómov kryštálu na krátku vzdialenosť sklzom alebo dvojčatením v sklzovej rovine a smere pri rešpektovaní vlastností kryštálovej štruktúry.

Plastická deformácia sa často nepresne zamieňa za duktilnú deformáciu. Je to tiež kontinuálna deformácia, je však závislá na mierke pozorovania, lebo zahŕňa okrem plastických aj krehké deformačné mechanizmy.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Fossen, H., 2010, Structural Geology. Cambridge University Press, Cambridge, 480 s.