Záhrebská kronika
| Záhrebská kronika, Varadínska kronika | |
|---|---|
| Chronicon Zagrabiense, Chronicon Varadiense | |
|
| |
| Pôvodný jazyk | latinčina |
| Krajina vydania | Uhorsko, Bratislava |
| Dátum 1. vydania originálu | 14. storočie |
| Literárne obdobie | stredoveká literatúra |
| Literárny žáner | kronika |
Záhrebská kronika (lat. Chronicon Zagrabiense) je uhorská krátka latinská kronika zo 14. storočia, resp. dá sa hovoriť o dvojici kroník - záhrebskej a varadínskej, pretože táto kronika sa zachovala v dvoch veľmi podobných verziách. Prvá verzia, záhrebská, vytvorená zrejme v rokoch 1334 – 1354 sa nachádza v Kapitule biskupstva Záhreb, ktorá bola založená v roku 1093 (rukopis: Záhreb, Archiv Hrvatske, Archivum capituli Zagrabiensis, Liber acclavatus, U 1250). Druhá, varadínska verzia kroniky (lat. Chronicon Varadiense) bola vytvorená pred rokom 1376 pre kapitulu biskupstva Veľký Varadín (dnes Oradea, Rumunsko), založenú uhorským kráľom Ladislavom I. ako úvod k cirkevným štatútom (rukopis: Alba Iulia, Bibliotheca Batthyaniana, F 5 II, 13).[1]
Obsah[upraviť | upraviť zdroj]
Kronika začína poctou kráľovi Ladislavovi svätému:
| „ | Ale pred všetkými vecami stojí za zmienku, že zakladateľom záhrebského katedrálneho kostola je uhorský kráľ najsvätejší Ladislav, ktorého sviatok sa slávi piateho kalendárneho dňa júla a jeho smrť 27. júna. | “ |
| – [2]:203 | ||
Záhrebská kronika pokračuje zásluhami Ladislava, pričom jeho krajinu označuje ako Sclauonie:
| „ | Počas obdobia jeho vlády začalo Kristovo meno prevládať výraznejšie v niektorých častiach Sclavonie a v iných úplne. Založil tiež záhrebský kostol na počesť najsvätejšieho kráľa Štefana a obdaril ho mnohými majetkami, právami a výsadami. Ale postupom času, keď prišli Tatári a celé Uhorské kráľovstvo a jeho krása boli žalostne spustošené, za čias kráľa Bela IV., syna kráľa Ondreja, otca Alžbetinho, privilégiá kostola boli odvezené na morský ostrov zo strachu pred samotnými Tatármi. | “ |
| – [2]:203 | ||
Kronikár vyjadril (a v stručnosti zrealizoval) úmysel zachytiť mená a obdobia panovania uhorských kráľov od roku 889 až do roku 1342 (záhrebská kronika na rozdiel od varadínskej vynecháva Ondreja III.).
Podľa [2]:200 varadínska kronika vychádza zo záhrebskej a dopĺňa ju informáciami Budínskej kroniky. Kronika prináša niektoré inde neuvedené fakty (uvádza meno syna Ladislava Lysého ako Bonuzlao), respektíve obsahuje informácie, ktoré sa neskoršie v kronikách podávajú v skreslenej podobe (uvádza správne Ondreja, Belu a Leventeho ako synov Vazula[pozn. 1]):[2]:200
| „ | V národe bolo niekoľko vodcov, ale napokon jeden z nich bol hlavným, ktorého si ostatní vybrali možno pre jeho vznešenosť a udatnosť, ktorý sa volal alebo bol menovaný Almoš. Vo vedení ho vystriedal jeho syn, ktorý sa volal Arpád. Vo vedení ho vystriedal jeho syn, ktorý dostal meno Takšoň (Thoxon). Tento Takšoň mal dvoch synov. Prvým bol knieža Gejza, otec blahoslaveného kráľa Štefana. Druhý bol Michal. Tento knieža Michal mal dvoch synov. Prvým bol knieža Vazul, druhým vojvoda Ladislav Lysý (Ladizlaus Calvus). Tento knieža Vazul mal troch synov. Prvým bol knieža Ondrej, ktorý sa neskôr stal kráľom. Druhým bol knieža Belo ... . Tretím bol knieža Levente. A knieža Ladislav mal syna, ktorý sa volal Bonuzlo. | “ |
| – [2]:206 | ||
Vydania[upraviť | upraviť zdroj]
Text kroniky bola vydaný v nasledovných publikáciach:[2]:201
- Záhrebská kronika:
- KOLLER, Ios.. Historia episcopatus Quinqueecclesiensis. Zväzok VII.. [s.l.] : [s.n.], 1812. S. 338-344.
- TKALČIČ, Io. Bapt.. Monumenta historica Historia episcopatus Zagrabiensis. Zväzok II.. [s.l.] : [s.n.], 1874. S. 1-4.
- FLORIANUS, M.. Historiae Hungaricae fontes domestici, Pars prima, Scriptores. Zväzok III.. [s.l.] : [s.n.], 1884. S. 250-261.
- Varadínska kronika:
- BATTYÁN, Ign. comes de. Leges ecclesiasticae regni Hung.. Zväzok III.. [s.l.] : [s.n.], 1827. S. 220-223 et. 344-348.
- FLORIANUS, M.. Historiae Hungaricae fontes domestici, Pars prima, Scriptores. Zväzok III.. [s.l.] : [s.n.], 1884. S. 250-261.
- BUNYTAI, V.. A várádi káptalan legrégibb statutumai (Statuta capituli Varadiensis antiquisima). Zväzok III.. [s.l.] : [s.n.], 1886. S. 8-14.
- Scriptores Rerum Hungaricarum uvádzajú paralelne text oboch kroník.[2]:195-215
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Niektoré uhorské kroniky z 13. – 14. storočia (Obrázková kronika, Budínska kronika) pripisujú otcovstvo Ondreja (neskoršieho uhorského kráľa Ondreja I.), Bela (neskoršieho uhorského kráľa Bela I.) a Leventeho Ladislavovi Lysému . Záhrebská kronika je jedným z dobových dokumentov, ktoré správne uvádzajú, že otcom uvedených Arpádovcov je Vazul. Potlačenie Vazulovho otcovstva v kronikách súvisí s tým, že matka neskorších uhorských kráľov bola pohanka, zrejme pečenežského pôvodu a sám Vazul upadol do nemilosti kráľa Štefana a bol oslepený. Dôvodom mohol byť fakt, že v časoch, keď uhorskí králi Belo II. a Gejza II. čelili v 12. storočí nárokom Borisa Kolomanoviča (syna manželky uhorského kráľa Kolomana Eufémie vyhnanej pre podozrenie z cudzoložstva) na uhorský trón, bolo potrebné odstrániť pochybnosti o čistote rodokmeňa uhorských kráľov.[3]:219
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ VESZPRÉMY, László. Chronicon Zagrabiense. Brill, [cit. 2024-01-14]. DOI:10.1163/2213-2139_emc_SIM_000089
- ↑ a b c d e f g SZENTPÉTERY, Emericus. Scriptores Rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Zväzok I.. Budapešť : Academia Litter. Hungarica Atque Societate Histor. Hungarica, 1937. Kapitola Chronicon Zagrabiense Cum Textu Chronici Varadiensis Collatum, s. 195-215.
- ↑ STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3.