Anály

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Anály[pozn 1] (iné názvy: letopis(y)[pozn 2][3][4], anál[4]) sú „typicky stredoveký dejepisecký žáner, ktorý zachytáva v podobe stručných chronologických záznamov pozoruhodné udalosti vzťahujúce sa k jednotlivým rokom“[5].

Staroveké anály[upraviť | upraviť kód]

Anály sú prvotná forma historiografie. Medzi najstaršie zachované anály patria egyptské, blízkovýchodné a čínske (zachovali sa iba Čchun-čchiou[6]:42).[7]

V antike anály boli ročné záznamy pontifikov, ktorí mali na starosti rímsky kalendár.[8] Existovali od konca 5. stor. pred Kr., vo forme zápisov na osobitné biele tabule (lat. tabulae dealbatae), ktoré boli verejne vystavované pred sídlom najvyššieho pontifika a po skočení roku boli archivované. Udalosti začínali nástupom konzula, ktoré meno označovalo rok.[9][8] Boli zaznamenávané sviatočné dni a k jednotlivým dňom zapisovatelia pripisovali podstatné udalosti. Šlo predovšetkým o: veci z náboženského života, nadprirodzené úkazy, vojnové udalosti (víťazstvá, triumfy vojvodcov), vojnové a prírodné katastrofy.[9] Anály boli veľmi stručné, s minimálnou literárnou formou.

Najstaršie anály boli zničené počas keltského vpádu v 4. stor. pred Kr.[10] Asi v roku 123. alebo 130. pred Kr. anály zozbieral a upravil (80 zvitkov) pontifex Mucius Scaevola. Sú známe pod menom Annales maximi, do súčasnosti sa nedochovali. Zachytávali udalosti v rozmedzí 280 rokov.[8][9] Marcus Porcius Cato ich kritizoval kvôli bezvýznamnosti uvádzaných udalostí, stále však predstavovali významný prameň pre neskorších historikov.[10] Rímske anály mali autochtónny pôvod (nezávislý od gréckeho vplyvu) a mali značný prínos pre vývoj typicky rímskej historiografie.[11]

Stredoveké anály[upraviť | upraviť kód]

Hoci bolo anály známe už v staroveku ako žáner boli pestované najmä v stredoveku. Vznikli na konci 7. storočia z marginalnych a medziriadkových poznámok vpisovaných do veľkonočných tabuliek či podobných liturgických pomôcok.[5][9] Rozšírenosť análov v 8.-10. storočí súvisí s úpadkom vzdelania počas sťahovania národov. Pôvodne sa v nich zaznamenávali udalosti ako: úmrtia pápežov (a iných cirkevných hodnostárov), panovníkov, prírodné katastrofy a pod.[12] Neskôr dôležité udalosti v chronologickom poradí.[13] Najvýznamnejšie vznikali v kláštoroch. Názvy análov boli podla miesta vzniku, autora, zriedkavejšie podľa témy, na ktorú sa prevažne zameriavali.[7] Najväčší rozvoj tvorby análov je spojený s franskou dynastiou Karolovcov, od konca 12. storočia ich popularita klesá (v západnej Európe). S príchodom renesancie ich obľúbenosť končí, namiesto nich nastupuje širšie prístupný historický kalendár.[5]

Pre slovenské dejiny sú podstatné Anály Franskej ríše a na ne nadväzujúce Fuldské anály. Najstaršie anály v UhorskuBratislavské anály (Annales Posonienses).[12]

Bohatú trádíciu mali anály aj v Rusku - napr. Rozprávanie o dávnych časoch.[3][4]

Hranice medzi análmi, kronikou a historickou reláciou sú problematické.[9]

Zoznam análov (s dôrazom na slovenské dejiny)[upraviť | upraviť kód]

slovenský názov latinský názov citácia
Alamanské anály Annales Alamannici [14]:78-79
Anály Franskej ríše Annales regni Francorum [14]:79
Métske anály staršie Annales Mettenses priores [14]:79-80
Tiliove anály Annales Tiliani [14]:80
Maximinské anály Annales Maximiniani [14]:81
Xantské anály Annales Xantenses [14]:99-100
Bertinské anály Annales Bertiniani [14]:100-101
Fuldské anály Annales Fuldenses [14]:103-106
Anály rezenského kláštora svätého Emmerama menšie - [14]:111
Laubašské a Lobbenské anály Annales Laubacenses et Lobienses [14]:111
Weingartenské anály Annales Weingartenses [14]:113
Svätogalské anály väčšie Annales Sangallenses maiores [14]:117
Salzburské anály staré Annales Iuvavenses antiqui [14]:117-118
Hersfeldské anály Annales Hersfeldenses [14]:121-122
Altaišské anály väčšie Annales Altahenses maiores [14]:229-230
Wissembourské anály Annales Weissemburgenses [14]:241
Lambertove anály Annales Lamberti [14]:241-242
Augsburské anály Annales Augustani [14]:244-245
Ottobeuerské anály Annales Ottenburani [14]:248
Melcké anály Annales Mellicenses [14]:253
Hildesheimské anály Annales Hildesheimenses [14]:256
Hradištsko-opatovické letopisy Annales Gradicenses - Opatovicenses [14]:263-264
Salzburské anály najväčšie Annales Iuvavenses maximi [14]:265
Gesta Ungarorum vetera Gesta Ungarorum vetera [14]:269
Magdeburské anály Annales Magdeburgenses [14]:271
Bratislavské anály Annales Posonienses [14]:279-281
Scheftlarské anály väčšie Annales Scheftlarienses maiores [14]:296
Admontské anály Annales Admuntenses [15]:29
Admontské pokračovanie Continuatio Admuntensis [14]:297
Klosterneuburské pokračovanie Continuatio Claustroneoburgensis I, II, III, IV, VI [14]:297-298
Durínske krátke anály - [14]:298-299
Salzburské anály svätého Rudperta Annales sanct Rudperti Salisburgenses [14]:301-302
Ensiedelské anály Annales Einsidlenses [14]:303
Viedenské dominikánske anály Annales Praedicatorum Vindobonensium [14]:303
Haličsko-volyňský letopis - [14]:307-308
Osterhofenské anály Annales Osterhovenses [14]:318
Viedenské pokračovanie Continuatio Vindobonensis [14]:324
Augsburské anály svätého Udalrika a Afry Annales SS. Udalrici et Afrae Augustenses [14]:324-325
Reinhardsbrunneské anály Annales Reinhardsbrunnenses [14]:327
Lambašské pokračovanie Continuatio Lambacensis [14]:328
České anály - [14]:346
Malopoľské anály Annales minoris Poloniae [14]:351-352
Staré české letopisy - [14]:362
Anály Poľska Annales Poloniae [14]:363

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Etymológia: z lat. libri annales, dosl. ročné knihy, z lat. annalis, dosl. ročný, lat. annus = rok.[1]
  2. Etymológia: letopis - kronika zapisovaná po rokoch, významový posun počet liet = počet rokov.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. anály. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 44.
  2. leto. In: KRÁLIK. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 324.
  3. a b LETOPIS. In: ŽILKA, Tibor. Poetický slovník. 2. dopl. vyd. Bratislava : Tatran, 1987. 440 s. (Čítanie študujúcej mládeže; zv. 188.) S. 286.
  4. a b c letopis. In: ŠTRAUS, František. Príručný slovník literárnovedných termínov. 2. rozš. a preprac. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2005. 416 s. ISBN 80-8061-208-0. S. 200.
  5. a b c Anály. In: MOCNÁ, Dagmar; PETERKA, Josef, a kol. Encyklopedie literárních žánrů. 1. vyd. Praha; Litomyšl : Paseka, 2004. 704 s. ISBN 80-7185-669-X. S. 16 – 18.
  6. SŁUPSKI, Zbigniew; LOMOVÁ, Olga. Úvod do dějin čínského písemnictví a krásné literatury. 1. vyd. Zväzok I : Dynastie Shang až období Válčících států. Praha : Karolinum, 2006. 140 s. ISBN 80-246-1267-4. S. 40 – 46.
  7. a b letopisy. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor), február 1978, roč. VII, čís. 80, s. 2542 – 2543. ISSN 0231-9047.
  8. a b c anály. In: Encyklopedie antiky. Ed. Ludvík Svoboda. Vyd. 1. Praha : Academia, 1973. 744 s. S. 53.
  9. a b c d e ANNALES. In: KUŤÁKOVÁ, Eva; VIDMANOVÁ, Anežka, a kol. Slovník latinských spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2004. 671 s. ISBN 80-7335-042-4. S. 91 – 93.
  10. a b ŠUBRT, Jiří. Římská literatura. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2005. 502 s. (Sborníky, slovníky, učební texty; zv. 26.) ISBN 80-7298-095-5. S. 54 – 55.
  11. CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. 2. rev. a dopl. vyd. Praha : KLP, 2008. 800 s. ISBN 978-80-86791-57-9. S. 29.
  12. a b ANÁLY. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 199.
  13. anály. In: Encyklopédia Slovenska. 2. nezm. vyd. Zväzok I A – D. Bratislava : Veda, 1985. 719 s. S. 50.
  14. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.)
  15. NEMECKO-RAKÚSKE ANÁLY, KRONIKY A INÉ NARAČNÉ PRAMENE SO SLOVENSKÝMI VZŤAHMI Z 11. – 15. STOROČIA. In: KUZMÍK, Jozef. Doplnky a opravy k slovníkom starovekých, stredovekých a humanisticko-renesančných autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1987. 142 s. (Dokumentácia.) S. 25 – 48.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • LICHAČOV, Dmitrij Sergejevič. Poetika staroruské literatury. Preklad Ladislav Zadražil. Vyd. 1. Praha : Oden, 1975. 351 s. S. 237 – 253.
  • Annalen. In: Lexikon des Mittelalters : I Aachen bis Bettelordenskirchen. Studienausg. Stuttgart; Weimar : Verlag J. B. Metzler, 1999. 2018 s. ISBN 3-476-01742-7. S. 657 – 661.
  • ANÁLY. In: VOIT, Petr. Encyklopedie knihy : starší knihtisk a příbuzné obory mezi polovinou 15. a počátkem 19. století : papír, písmo a písmolijectví, knihtisk a jiné grafické techniky, tiskaři, nakladatelé, knihkupci, ilustrátoři a kartografové, literární typologie, textové a výtvarné prvky knihy, knižní vazba, knižní obchod. 2. vyd. Zväzok I. Praha : Libri ve spolupráci s Královskou kanonií premonstrátů na Strahově, 2008. 655 s. (Bibliotheca Strahoviensis. Series monographic; zv. 2.) ISBN 978-80-7277-390-9. S. 52.
  • LETOPISY. In: VALČEK, Peter. Slovník literárnej teórie A – Ž. 2. dopl. a opr. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2006. 351 s. ISBN 80-89222-09-9. S. 203.
  • MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra : svetová, česká, slovenská. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. 334 s. S. 167 – 168.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anály

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.