Altaišské anály väčšie
| Altaišské anály väčšie | |
|---|---|
| Annales Altahenses maiores | |
|
| |
| Autor | Wolfhere z Hildesheimu (roky 708 – 1032)[1] |
| Spoluautor/i | neznámy mních (roky 1033 – 1073) |
| Pôvodný jazyk | latinčina |
| Krajina vydania | Bavorsko, Kláštor Niederaltaich |
| Dátum 1. vydania originálu | 11. storočie |
| Literárne obdobie | stredoveká literatúra |
| Literárny žáner | Anály |
Altaišské anály väčšie (lat. Annales Altahenses maiores) zo 14. storočia sú latinsky písané anály nazvané podľa miesta vzniku – kláštora v Niederalteich pri Pasove. Prvu časť Altaišských análov väčších s údajmi z rokov 708 – 1032 napísal pravdepodobne mních Wolfhere z Hildesheimu, ktorý pôsobil v v tomto kláštore, zdrojom boli hlavne stratené Annales Hersfeldenses a Annales Hildesheimenses. Druhú časť análov zachytávajucu roky 1033 – 1073 zostavil neznámy altaišský mních.[1]
Nemecký historik Wilhelm von Giesebrecht publikoval v rámci štipendijnej cesty prácu Jahrbücher des Klosters Altaich (1841), kde rekonštruoval stratené Annales Altahenses, o ktorých sa vtedy vedelo, že existujú len fragmenty nejasne zahrnuté v iných kronikách. Brilantnosť jeho práce sa ukázala v roku 1867, keď sa našla kópia originálu análov a ukázalo sa, že Giesebrechtov text bol v podstate správny.[2]
Vydania[upraviť | upraviť zdroj]
Novodobé kritické vydanie textu análov sa uskutočnilo v rámci Scriptores rerum Germanicarum.[3][4]
Anály a Veľká Morava[upraviť | upraviť zdroj]
Anály obsahujú jediný záznam týkajúci sa Veľkej Moravy[1]:
| Rok | Latinský text | Slovenský preklad |
|---|---|---|
| 855 | Ludovico rex cum exercitu magno perrexit contra Razidum regem Marahensium. | Kráľ Ľudovít išiel s veľkou armádou proti Rastislavovi, kráľovi Moravanov. |
Anály a Uhorsko[upraviť | upraviť zdroj]
Anály obsahujú viacero záznamov týkajúcich sa Uhorska:
| Rok | Latinský text | Slovenský preklad |
|---|---|---|
| 889 | Ungari ex Scythia egressi. | Maďari vyšli zo Skýtie. |
| 1033 | Henricus rex et dux Boiorum veniens in Ungariam, pace firmata cum rege Ungarorium, revertitur domum. Filius autem Stephani Ungarorum regis paulo post obiit, Henricus dictus. | Kráľ Henrich a vojvoda bavorský prichádzajúci do Uhorska sa po uzavretí mieru s uhorským kráľom vracajú domov. Syn Štefana, uhorského kráľa, zvaný Imrich, zomrel o niečo neskôr. |
| Retrospektívny opis oslepenia nitrianskeho kniežaťa Vazula, vyhnania jeho synov, nastolenia Petra Orseola na uhorský trón, odkiaľ bol tento ale roku 1041 zvrhnutý: | ||
| 1041 | Hoc anno Petrus rex Ungrorum regno est privatus, coniurantibus adversum se suis primatibus. Inde hoc ortum sit, audiat qui velit.
Stephanus bonae memoriae rex, avunculus ipsius, cum filius eius patre superstite esset mortuus, quoniam alium non habuit filium, hunc fIcit adoptivum ipsumque regni heredem locavit; filium fratris sui digniorem in regno, quia hoc non consensit, cecavit et parvulos eiusdem exilio relegavit. |
V tomto roku bol uhorský kráľ Peter zbavený kráľovstva takým spôsobom, že sa proti nemu sprisahali jeho kniežatá.
Odkiaľ to vzniklo, počúvajte, kto chcete. Kráľ Štefan dobrej pamäti, jeho strýko, keď mu syn zomrel a neprežil svojho otca, keďže nemal iného syna, urobil z neho (Petra) svojho adoptívneho syna a ustanovil ho za dediča kráľovstva. Syna svojho brata, ktorý bol v kráľovstve hodnejší, oslepil, pretože s tým nesúhlasil, a jeho deti vyhnal do vyhnanstva.[pozn. 1] |
| Pokus cisára Henricha III. vrátiť na uhorský trón vyhnaného Petra Orseola, vláda nad západným Uhorskom odovzdaná Domoslavovi: | ||
| 1042 | Expeditio vero facta est in mense sequenti, coadunato exercitu ingenti, quibus divina misericordia prosperum cursum proficiscentibus et magnum honorem contulit pervenientibus. Pertransierunt etenim terram ex aquiloniali parte Danubii fluminis suasu et consilio Boemici ducis, qui tum inibi una affuerat cum copia, quae regem decuerat. Incolae autem missa legatione promisere, se, quicquid rex praeciperet, velle perficere, nisi tantum Petrum regem suum recipere, quod tamen rex summopere voluerat et propter quod eum secum adduxerat. Postquam etenim auxilium sumn illi promisit, hoc in restituendo regno illi ostendere cupivit, sed sui adeo execrabantur, itt nequaquam se illum recepturos faterentur. Novem ibi civitates rex deditioner cepit, quas rogatu Bratezlavi et consensu incolarum fratrueli Stephani regis, qui cum eodem duce advenerat, dedit; duae tamen earundem urbium, Baioaricae marchae proximae, ante adventum nostratium urbanorum ignibus sunt absumptae. | Ale výprava sa uskutočnila v nasledujúcom mesiaci a bola zhromaždená obrovská armáda, ktorej Božie milosrdenstvo prinieslo úspešný kurz tým, ktorí sa vydali na cestu, a veľkú česť tým, ktorí prišli. Prešli totiž cez krajinu zo severnej strany Dunaja na naliehanie a radu českého vodcu, ktorý tam bol vtedy spolu so silou hodnou kráľa. A obyvatelia vyslaným poslom sľúbili, že sú ochotní urobiť čokoľvek, čo im kráľ (Henrich III.) prikázal, okrem toho, že prijmú ze svojho kráľa Petra, čo si však kráľ veľmi želal, a preto ho priviedol so sebou. Po tom, čo mu prisľúbil pomoc, mu to chcel dokázať obnovením kráľovstva, ale jeho ľud bol tak urazený, že v žiadnom prípade nepriznal, že by ho vzal späť. Tam ... kráľ dobyl deväť miest, ktoré dal na žiadosť Břetislava a so súhlasom obyvateľov bratovi kráľa Štefana[pozn. 2], ktorý prišiel s týmto kniežaťom (Břetislavom); ale dve z tých istých miest, blízke Bavorskej marke, boli pred príchodom našich občanov spálené.[pozn. 3] |
| Obliehanie Bratislavy cisárom Henricha III. v roku 1052, anály uvádzajú Bratislavu pod menom Preslawaspurch: | ||
| 1052 | Natale imperator feriavit Goslarae, pascha Nemidone. Rursus ad Ungros expeditio. sed nihil honoris vel utilitatis adquisitum regno. Cum enim urbem Preslawaspurch, in finibus utriusque regni sitam, diutina premerent obsidione, papae adiuratione constricti inde discessere.
Quod factum est callida machinatione regis Ungrorum, qui promiserat, qua-cunque papa iussisset, se facturum, si per eius obtentum imperator cessaret ab oppugnatione suorum. |
Cisár slávil Vianoce v Goslare, Veľkú noc v Nemidone. Opäť sa vypravil k Uhrom, ale v ich kráľovstve nezískal žiadnu česť ani výhodu. Keď totiž dlho obliehali mesto Preslawaspurch ležiace na hraniciach oboch kráľovstiev, bol prinútený odísť odtial prísahou pápeža. Stalo sa to vďaka dômyselnému zásahu uhorského kráľa, ktorý sľúbil, že urobí všetko, čo mu pápež prikáže, ak jeho pričinením cisár prestane na nich útočiť. |
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Altaišské anály správne pripisuje otcovstvo vyhnaných kniežat oslepenému Vazulovi, no toho nesprávne identifikujú ako „syna Štefanovho brata“, hoci bol Štefanovým bratrancom. Neskoršie kroniky pripisujú otcovstvo Vazulových synov Ondreja, Bela a Leventeho Vazulovmu bratovi Ladislavovi Lysému v snahe preukázať kresťanský pôvod neskorších uhorských kráľov Ondreja I. a Bela I., lebo Vazulova manželka a ich matka bola pohanka.[5]:218
- ↑ Steinhübel identifikuje ako Henrichom ustanoveného vládcu Domoslava, bratranca kráľa Štefana.[5]:259
- ↑ K tomuže roku Chronicon Herimanni Augiensis spomína hrady Hainburg a Bratislavu, je zjavné, že ide o tieto hrady.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d 140. ALTAIŠSKÉ ANÁLY VÄČŠIE. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 229 – 230.
- ↑ Giesebrecht, Wilhelm von. In: Encyclopedia Britannica. Vyd. 11 [s.l.] : [s.n.], 1911. Dostupné online.
- ↑ PERTZ, Georgius Heinricus. Scriptores rerum Germanicarum in usum scholarum. Hannover : Impensis Bibliopolii Hahniani, 1868. Dostupné online. Kapitola Annales Altahenses maiores.
- ↑ GIESEBRECHT, W.; OEFELE, E.L.B. Monumenta Germaniae historica,Scriptores rerum Germanicarum in usum scholarum [4]. 2. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1891. Kapitola Annales Altahenses maiores.
- ↑ a b STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Annales Altahenses na anglickej Wikipédii.